V dňoch 1.-9. septembra sa v juhokórejskej metropole Soul, s neuveriteľnou populáciou vyše 9 miliónov obyvateľov, konal ďalší zo série turnajov svetového pohára World Boccia Cup. Opäť na ňom nechýbala ani naša boccistická reprezentácia. Výsledky, ktoré boccisti v Kórei dosiahli, sú veľmi podobné tým, ktoré od začiatku roku 2025 v jej účinkovaní na medzinárodnej scéne zaznamenávame. Spoločným menovateľom tohtoročných vystúpení slovenskej boccie sú medailové umiestnenia Róberta Mezíka, ktorý sa tak stáva lídrom reprezentácie a prežíva výkonnostne asi najlepšie obdobie svojej športovej kariéry.
Na ďalšom turnaji World Boccia Cup Soul 2025 sa vo veľmi silnej konkurencii kategórie BC2 opäť darilo nášmu Róbertovi Mezíkovi. Zo skupiny postupoval z druhého miesta, keď dva zápasy vyhral a jeden s Indonézanom Yudhom prehral. Po postupe zo základnej skupiny do vyraďovacej fázy turnaja síce prehral v semifinále s Indonézanom Muhammadom Herlanggom 2:8, ale v súboji o bronz sa už nepomýlil a s Chee Hoong Leehom zvíťazil 5:3. Rozšíril tak svoju zbierku cenných kovov z tohtoročnej sezóny, keď z každého podujatia dokázal priniesť medailu.
48 ročný Bratislavčan, ktorý je už dlhé roky stálicou boccistickej reprezentácie, prežíva v tejto sezóne jedno z najlepších období svojej športovej kariéry. Na turnaji World Boccia Chalanger v Pajulahti získal striebro, následne na majstrovstvách Európy v Záhrebe dominoval a získal svoj prvý titul majsta Európy. V auguste opäť žiaril a v Brazílii na ďalšom turnaji Curtiba World Boccia Cup získal striebro. Bronz z turnaja svetového pohára v Kórei, ktorý sám z hľadiska konkurencie považuje za najnáročnejší, iba dokazuje jeho tohtoročnú vyrovnanú výkonnosť. Dosiahnuté výsledky ho aktuálne radia na 5. miesto svetového rebríčka, pričom v prvej desiatke je najvyššie postaveným Európanom.
Po návrate zo svetového pohára v Kórei sme sa s nim porozprávali, aby sme zistili, čo všetko stojí za jeho stabilnou športovou výkonnosťou a čo ešte plánuje v najbližšej dobe dosiahnuť.
Redakcia: Čo stojí za tvojimi úspechmi v tejto sezóne?
RM: „V prvom rade musím povedať, že ma všetky dosiahnuté úspechy veľmi tešia a povzbudzujú do ďalšieho športového snaženia. Je za nimi viacero faktorov, každý z nich má v tej skladačke úspechu svoju váhu a význam. Veľmi ma posúva spolupráca s reprezentačným trénerom Martinom Gabkom, ktorý ma vie aj v tých najmenších detailoch usmerniť a poradiť mi. Rovnako dôležitou súčasťou úspechu je aj môj sparing-partner Andrej Fratrič, ktorý je zároveň mojim asistentom a kondičným trénerom. Andrej je jedným z najlepších hráčov petangu na Slovensku a preto zvíťaziť nad nim v početných tréningových zápasoch boccie je skutočne náročné. V tomto roku som sa tiež začal zúčastňovať medzinárodných boccistických sústredení, kde sa dajú získať skúsenosti, ktoré inde nezískate. A v neposlednom rade som vymenil značku loptičiek a asi ako jediný na svete používam výlučne semišové loptičky. Dobre sa uchopujú a lepšie mi sedia v ruke. Boli vyrobené tak, aby pôsobili čo najviac antispasticky.“
Redakcia: Zmenilo sa niečo aj v tvojom mentálnom nastavení, ktoré v hre ako boccia znamená často polovicu úspechu?
RM: „Určite áno, je to veľmi dôležité. Celkovo som sa ukľudnil, do zápasov nenastupujem ani príliš premotivovaný, ani vystresovaný. Môžem povedať, že si viac vychutnávam atmosféru zápasov a hlavne hrám s láskou!„
Redakcia: Hráš s láskou k športu, alebo to znamená aj niečo viac v zmysle tvojej spriaznenosti s nejakou blízkou osobou?
RM: „Samozrejme bocciu a šport milujem a neviem si ani predstaviť svoj život bez nich. No musím sa priznať, že na začiatku sezóny som dal jednému dievčaťu prísľub, že jej tento rok venujem každý zápas a z každého turnaja prinesiem medailu. A to sa mi zatiaľ darí dodržať.“
Redakcia: Ak sa športovcovi darí, určite sa už pozerá aj do budúcna, čo ho čaká a čo by chcel ešte dosiahnuť. Vidíš aj ty svoje ďalšie méty?
RM: „V prvom rade chcem tohtoročnú sezónu zavŕšiť podľa svojich predsavzatí. To znamená, medailovo sa presadiť začiatkom novembra aj v rámci ďalšieho turnaja svetového pohára v Coimbre. Určite nechcem sklamať ani v účinkovaní na majstrovstvách Slovenska, bude výzvou v spojenej kategórii BC2/BC5 zvíťaziť. Ďalší rok nás čaká svetový šampionát, kde sa pokúsim o to, čo sa mi doposiaľ nepodarilo – získať medailu. Po dvoch 4. miestach z predchádzajúcich šampionátov by to bolo pre mňa veľké zadosťučinenie. Popri tom musím myslieť aj na to, aby som sa kvalifikoval na paralympijské hry Los Angeles 2028.
A my len dodávame, že nášmu reprezentantovi budeme na jeho ceste k ďalším športovým úspechom držať palce.
Foto: Martin Gabko, archív SZTPŠ
