Dušan Pitoňák bol už v živote všeličím. Ak zostaneme len v oblasti športu, tak v skokoch na lyžiach sa stal dvojnásobným majstrom Československa, bronzovým medailistom v súťaži združenárov, jazdil na monoski aj na formulkách, s láskou sa venoval handbiku, lukostreľbe či tenisu na vozíku, ba úspechy žal aj ako atletický trojbojár, ktorý vie hodiť oštep aj disk a vrhnúť guľu.
Dušan je dnes pevnou súčasťou reprezentačného tímu curlerov na vozíku, a ak sa posunieme ďalej od jeho športových aktivít, musíme spomenúť aj to, že už niekoľko rokov pomáha iným ľuďom so zdravotným znevýhodnením ako motivátor a mentor v národnom projekte Sme si rovní.
Ako teda jedným slovom vystihnúť jeho neúnavnosť, bojovnosť, odhodlanie, optimizmus a pozitívne myslenie? Najlepšie asi znamením, v ktorom sa narodil. Dušan Pitoňák je totiž Lev. Nikoho teda asi neprekvapí, že rovnaké slovo použila aj Mária Miková, keď hľadala ideálny názov pre knihu zachytávajúcu Dušanov príbeh. Tak sa zrodil „Lev na lyžiach“.
Vozičkár na Gerlachu?
Tatranec Dušan miluje hory a neexistuje zima, ktorá by mu prekážala. Ak má však podrobne hovoriť o tom, čo všetko zažil, veľmi sa mu nechce. „Maja ma prehovárala hádam polroka, ja som sa jej zas polroka pýtal, koho to bude zaujímať,“ hovorí o začiatku spolupráce so známou autorkou. „Potom som si však spomenul na novinára Tomáša Sniegoňa, s ktorým sa poznám hádam štyridsať rokov. Často mi vravel, aké dôležité je opakovať, že aj život s vozíkom môže byť plnohodnotný a kvalitný. Že je veľa ľudí, ktorých to zaujíma, a že to môže byť veľmi motivačné pre tých, ktorí práve utrpeli úraz a musia sa učiť žiť s hendikepom.“ Polopatisticky to Dušan vysvetľuje aj tým, čo sa s vozíčkom nedokážu zmieriť, sú negativisticky naladení a pomoci sa bránia. „Hovorím im, že chápem, že na Gerlach sa asi nedostanú, ale v bytovom rezorte Gerlach vo Vysokých Tatrách bývať môžu,“ smeje sa.
V knihe „Lev na lyžiach“ nemal problém otvorene hovoriť o najťažších chvíľach svojho života, napríklad o tom, ako sa vážne zranil počas tréningu v skokoch na lyžiach vo Švédsku v roku 1986. „Ak by sa mi podobný úraz stal v tej dobe v inej krajine, asi by som dnes už nežil,“ nezabúda ani po rokoch na prvú pomoc a perfektnú zdravotnú starostlivosť, ktorú dostal. Rovnako otvorene však hovorí aj o svojom osobnom živote, o podpore manželky Anastázie, rodiny a priateľov či o adopcii syna Christophera.
Lev sa nikdy nevzdáva
Každý človek má aj po ťažkom úraze na výber najmenej z dvoch možností. Buď podľahnúť beznádeji, skepse, smútku a apatii, alebo sa zmobilizovať a vrátiť sa k veciam, ktoré robia život pestrým a plnohodnotným – akurát na vozíčku. Dušan Pitoňák ide podľa plánu B. „Samozrejme, že aj ja som mal dlhé obdobia, keď som celkom osamote uvažoval nad tým, či to má zmysel. Povedal som si však, že áno, aj keď bez pomoci iných by som najťažšie fázy asi nezvládol.“ Chcete ďalší dôkaz o jeho sile (aj fyzickej) a odhodlanosti?
Dušan sa opakovane zúčastnil legendárneho Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach a celú viac ako 42 kilometrov dlhú trasu zvládol na tzv. formulke, špeciálne upravenom športovom trojkolesovom vozíku. „Nebolo to vôbec ľahké, práve naopak. Väčšinou som do pár dní po pretekoch ochorel. Ale nikdy som sa nevzdal. Nikdy som nevzdal žiadne preteky!“
Lev je skutočne nielen znamením zverokruhu, no predovšetkým symbolom sily a obrovskej vôle. Kniha „Lev na lyžiach“ zachytávajúca osud Dušana Pitoňáka sa tak naozaj stáva hlavne príbehom o vytrvalosti, bojovnosti, priateľstve a rodinnej súdržnosti.
Napísala Eva Bacigalová
Foto: obrázky z knihy Lev na lyžiach, archív SZTPŠ
