Hľadať spôsoby, ako deti a mládež nadchnúť pre šport, nie je vôbec jednoduchá disciplína. Dnes predsa môžu pokojne „športovať“ aj tak, že hrajú hokej, jazdia na formulách, skáču cez prekážky alebo strieľajú góly pri futbale – pri hrách vo virtuálnom priestore. Dobre teda, zvýši sa pri nich srdcový tep a stúpne hladina adrenalínu, ale ostatné skvelé hormóny ako endorfín, testosterón, kortizol, serotonín či dopamín sa ani nehnú a nespálite pritom ani jednu kalóriu navyše.
Pritiahnuť deti k pohybu sa snaží aj Slovenský futbalový zväz a rovnaký cieľ máme aj my v Slovenskom zväze telesne postihnutých športovcov. Čo takto naše aktivity spojiť? A čo tak dať svetu vedieť, že aj medzi deťmi s hendikepmi sú talentovaní športovci, z ktorých môžu s dostatočnou podporou a motiváciou vyrásť reprezentanti? A ako to spraviť, aby sa to naozaj nedalo prehliadnuť?
Tieto a podobné otázky padali už v lete tohto roku, keďže koncom júna sa na Slovensku konali Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov a bolo jasné, že športom bude žiť celá krajina. A potom sa objavil nápad! UEFA povolila už aj vo štvrťfinálových zápasoch takzvaný player escort, teda súčasť úvodného ceremoniálu, keď hráčov prichádzajúcich na ihrisko sprevádzajú malí futbalisti v školskom veku. Čo keby medzi nimi boli aj malí vozičkári?
Matej
Veci dostali vzápätí mimoriadne rýchly spád. Prvý zápas, na ktorom mohlo Slovensko zorganizovať detský sprievod, sa hral v sobotu 21. júna v Žiline. Iba deň predtým zazvonil telefón u rodiny Hasovcov. Sedemročný Matej Hasa sa len nedávno zamiloval do parahokeja, vďaka podpore rodičov chodieva na sústredenia a trénuje aj so zdravými deťmi. „Niektoré z nich videli vozičkára prvýkrát v živote a chvíľu si na neho zvykali. Maťo však miluje pohyb a akýkoľvek šport, nemali sme obavy, že medzi ne nezapadne,“ hovorí Matejov otec. Keď sa v telefonáte dozvedel, že už o necelých 24 hodín by Maťo mohol byť súčasťou detského sprievodu na zápase medzi Holandskom a Portugalskom v Žiline, nezaváhal ani pol minúty. A to ani napriek tomu, že Hasovci bývajú pri Trnave. „Všetko sa dá zariadiť. Je to o prioritách a toto pre nás priorita bola. Matej miluje futbal a my sme mu chceli tento zážitok dopriať.“ Rodina sa bleskovo zmobilizovala a Matej bol zrejme úplne prvý malý vozičkár na Slovensku, ktorý sa stal súčasťou takejto mimoriadnej udalosti. „Všetko dopadlo fantasticky,“ potvrdzuje aj s odstupom otec rodiny. „Maťovi žiarili oči vždy, keď sme sa o tomto dobrodružstve rozprávali a s nadšením o ňom hovorí ešte aj po mesiacoch.
Patrik
Ďalší malý športovec sa objavil v detskom sprievode v októbri na kvalifikačnom zápase na Majstrovstvá sveta 2026, keď v Trnave hralo Slovensko proti Luxembursku. Deväťročný Patrik Homola hráva CP futbal (Cerebral Palsy Football – futbal pre hráčov s mozgovou obrnou alebo získaným poškodením mozgu, pozn.red.), miluje ho a, samozrejme, sleduje všetko dianie okolo futbalu. S klubom už zbierajú športové skúsenosti a aj prvé úspechy, čo je hlavne pre deti so zdravotným znevýhodnením obrovská motivácia. „Keď som mu oznámila, že pôjdeme na zápas do Trnavy – a nielen ako diváci, ale Patrik bude s našimi najslávnejšími futbalistami priamo na ihrisku – od radosti sa rozplakal,“ usmieva sa mama Anna. „Neveril, že je to pravda, až do momentu, keď bol skutočne na štadióne, keď sa zdravil s hviezdami, ktoré obdivuje, keď si podal ruku s kapitánom Milanom Škriniarom a ešte robil sprievod priamo jemu. Paťo vie aj chodiť, ale pre bezpečnosť pohybu po tráve bol tentoraz na vozíku. Bolo skvelé, že organizátori vybrali do detského sprievodu aj jeho staršieho brata Mareka. Pomáhal mu s prezliekaním, učesal ho a aj ho odtlačil z ihriska.“ Chlapci ustáli aj nápor médií a divácke ovácie a ešte si aj užili skvelý zápas, v ktorom Slovensko zvíťazilo nad Luxemburskom 2:0. „Nielenže všetci Patrikovi spoluhráči z CP futbalu sledovali zápas v priamom prenose, no video so záznamom si doma púšťa stále dokola. V škole sa stal hviezdou a nepochybujem o tom, že futbalu zostane oddaný. Aj my ako rodičia sme boli dojatí, keď sme ho videli v televízii. Je skvelé, že aj deti s hendikepmi sa takýmto spôsobom dostávajú do povedomia. Pre ne predstavuje takýto zážitok obrovskú motiváciu. Veľká vďaka patrí Slovenskému futbalovému zväzu a Slovenskému zväzu telesne postihnutých športovcov, že sa do takéhoto projektu pustili. Organizácia bola skvelá a všetci, s ktorými sme prišli do styku, sa správali fantasticky.“
Hugo
Najčerstvejšie zážitky má iba päťročný Hugo Kováč z Košíc. Už aj také deti sa môžu zúčastňovať kempov, ktoré pod názvom Hľadáme talenty pravidelne organizuje Slovenský paralympijský výbor v spolupráci so Slovenským zväzom telesne postihnutých športovcov. Hugo sa v jednom z nich zoznamoval s plávaním a taekwondom, no úplne najradšej má futbal. Na telefonát, z ktorého sa jeho rodičia dozvedeli, že sa môže ako riadny člen detského sprievodu zúčastniť kvalifikačného zápasu medzi Slovenskom a Írskom 14. novembra v Košiciach, tak skoro nezabudnú. A Hugo si ho určite bude tiež pamätať aj v dospelosti. „Ihneď si pripravil svoj dres s Hamšíkovým menom, a hoci je trochu hanblivý, nezľakol sa ani kamier a ani priameho prenosu,“ popisuje jeho zážitky mama Nikola. „Pri nástupe na hraciu plochu sprevádzal Lukáša Haraslína. Doma potom vravel, že bol veľmi zlatý a Hugovi ponúkol aj mikinu, keďže už bolo celkom chladno.“ A hoci je aj Hugo na vozíčku, nenarazil na žiadnu prekážku, ktorá by mu komplikovala prístup na štadión či na ihrisko. Jeho obrovská radosť z nečakaného zážitku sa neskončila ani po návrate domov. „Hneď chcel seba vidieť v telke, a tak sme mu znova a znova púšťali záznam úvodu zápasu, kde boli so slávnymi futbalistami zachytené všetky deti, vrátane jeho.“
Niekedy sú to naozaj na prvý pohľad úplné maličkosti, ktoré rozhodnú o tom, kým v živote budeme a čomu venujeme svoju energiu, vášeň a lásku. Tento krásny nápad ukázal, aké dôležité je podporovať šport zdravotne znevýhodnených a z troch malých chlapcov urobil nadšencov navždy oddaných futbalu.
Blog napísala Eva Bacigalová
Foto: Anna Homolová
