Diskrétne osvetlenie, stoly potiahnuté zeleným súknom a typické zvuky narážajúcich a do košíkov padajúcich gúľ. Sústredení hráči, ktorí v tichu premýšľajú nad každým úderom, a keď ho s chirurgickou presnosťou dajú, my laici nestačíme sledovať, čo všetko sa dá do pohybu. Čaru biliardu podľahli už mnohí muži aj ženy a neubránili sa mu ani vozičkári. Slovenský biliardový klub vozičkárov má zatiaľ síce len niekoľko členov, no s o to väčšou vášňou sa tomuto športu venujú. V súčasnosti je najúspešnejším slovenským hráčom Peter Macho. Rodák z Malženíc už šestkrát obhájil prvenstvo v biliardovej vozičkárskej lige a dvakrát sa zúčastnil majstrovstiev Európy.
Ponuka športových aktivít vhodných pre osoby so zdravotným znevýhodnením a špeciálne pre vozičkárov je pestrá, v mnohých ako je streľba, boccia či cyklistika dokonca patríme do svetovej špičky. Prečo ste si vybrali práve biliard, ktorý nie je ani zďaleka taký populárny?
Mal som ho rád už ako školák. Po vyučovaní sme s kamarátmi chodievali do herne a hrávali ho celé hodiny. Súťaživosť mám odmalička v krvi, hrával som aj futbal za Spartak Trnava. Keď som sa po autonehode v roku 2008 ocitol ako dvadsaťštyriročný na vozíku, skúšal som spočiatku stolný tenis, ten však pre množstvo rotácií chrbtice nie je pre mňa vhodným športom. Vrátil som sa preto k biliardu, takže sa mu venujem vlastne už viac ako trinásť rokov.
Mali ste sa na koho obrátiť, kto by vás ako čerstvého vozičkára usmernil, podporil či sprevádzal?
Už vtedy existovala skupina, v ktorej nechýbali skúsení biliardoví hráči ako Peter Šelinga, Maťo Jasenovec, Miro Benko alebo Jozef Hudec. Prijali ma medzi seba a namotivovali. Chcel som sa naozaj zlepšovať . Pravidelne som aj s priateľkou dochádzal do Bieleho Kostola pri Trnave, kde mi majiteľ biliardového klubu dával spočiatku hodiny zadarmo. Vedel, aké je to finančne náročné, obzvlášť pre vozičkára. Veľmi mi pomohol, ba dokonca ma neskôr zamestnal ako čašníka. Áno, ako čašníka na vozíku! Bolo to pre mňa skvelé obdobie. Keď v klube práve nebol žiaden zákazník, trávil som celé hodiny pri biliardovom stole a zdokonaľoval sa.
Poďme k samotnej hre. Biliard sa hráva vo dvojici, jeden hráč má plnofarebné gule a druhý gule s farebným pruhom. Úlohou každého je pomocou tága zhodiť všetky svoje gule do sieťok (prostredníctvom bielej gule) a na záver zhodiť čiernu guľu. Komu sa to podarí ako prvému, ten vyhráva. Má rovnaké pravidlá aj vozičkársky biliard?
Áno, ale na biliardových turnajoch sa hrávajú rôzne typy hier. Tá, ktorú ste popísali, má číslo 8. Okrem nej ešte existujú aj hry 9 a 10. Deviatka sa napríklad hrá s deviatimi guľami a súperi ich zhadzujú postupne od najnižšieho čísla po najvyššie. Dá sa pri nej dokonca aj faulovať. Platí to aj pri hre číslo desať, ktorá sa hrá s desiatimi guľami a znova s trochu inými pravidlami. Na turnajoch sa potom kombinujú všetky tri typy hier.
Na Slovensku sa síce hráva biliardová liga vozičkárov, ktorá má ročne osem či deväť kôl, no z pôvodných deviatich hráčov sme v súčasnosti aktívni štyria. Preto často hrávame aj so zdravými a chodievame na spoločné turnaje a slovenské poháre. Každý jeden zápas nás posúva ďalej, hoci sa s nimi ešte ani zďaleka nemôžeme porovnávať.
Kam všade ste už vďaka biliardu na vozíku cestovali?
Osobne som ako hráč už navštívil Ružomberok, Galantu, Zvolen, Trenčín, Topoľčany či Kováčovú, no keďže sa naozaj túžime neustále zlepšovať, cestujeme aj na medzinárodné turnaje. Najbližšie nás napríklad koncom októbra čakajú majstrovstvá Rakúska, no ešte predtým od 11. do 12. októbra budeme v Bratislave na medzinárodnom Memoriáli Ladislava Šrámeka. Záujemcovia sa na nás pokojne môžu prísť pozrieť do biliardového klubu Lavos.
To najcennejšie, čo hráč biliardu úzkostlivo chráni a opatruje, je tágo. Ak si idem zahrať biliard amatérsky a rekreačne, nájdem celú sadu v každej herni. Vy však prichádzate na súťaž s vlastným tágom. Čím sa odlišujú?
Na rozdiel od bežných tág, ktoré vám požičajú pri biliardovom stole v ľubovoľnej prevádzke, majú tie profesionálne užšie špice vyrobené z karbónu. Vďaka tomu majú tiež menšiu odchýlku pri údere. Hráči ich naozaj dôsledne ochraňujú pred poškodením, napokon nie sú vôbec lacné. Navyše, ak sa tágu niečo stane, na nové si hráč často zvyká aj polroka.
Pracujete na svojej fyzickej či mentálnej kondícii aj mimo zeleného hracieho stola?
V súčasnosti sa zameriavam predovšetkým na techniku a držanie tága. Pred pár mesiacmi som podstúpil ďalšiu nevyhnutnú operáciu a stále sa len dostávam do formy.
Mali ste už možnosť hrať v na národnej aj medzinárodnej úrovni a navštívili ste množstvo kvalitných biliardových klubov. Aké máte skúsenosti s ich bezbariérovosťou?
Pri výstavbe mnohých biliardových herní sa s vozičkármi očividne nepočítalo. Aj v Bielom Kostole, kde som s tréningami začínal, boli dva schody, no majiteľ bol taký ústretový, že dal na ne postaviť rampu. Rovnako ochotne nám vždy pomôžu organizátori turnajov kamkoľvek ideme, a to aj v prípade, že nás musia vytiahnuť napríklad až po desiatich schodoch, čo vôbec nie je maličkosť. Vďaka ochote organizátorov alebo chodiacich spoluhráčov sme sa však doteraz vždy dostali tam, kde sme potrebovali.
Ak by ste sa s biliardom na vozíku chceli bližšie zoznámiť, vyskúšať si ho a prípadne sa stať členkou či členom tímu našich hráčov, pokojne napíšte predsedovi športovo technickej komisie Martinovi Jasenovcovi na mail babicka30@gmail.com.
