Jedným z piatich športov, ktoré sú súčasťou tretieho ročníka Športových hier telesne znevýhodnenej mládeže, je aj hokej na elektrických vozíkoch. Na Slovensku doposiaľ existuje jeden klub s názvom BlueSky Butterflies a aj jeho členovia sa zúčastnili podujatia v Dolnom Kubíne. Viac o tomto dynamickom športe porozprával hráč a podpredseda spomínaného klubu Norbert Suchánek.
Ako by ste tento šport predstavili laikovi?
„Je to jediný kolektívny šport pre telesne postihnutých, kde si môže zahrať ktokoľvek s hendikepom rúk, pretože možností, ako sa dá vozík upraviť, je naozaj veľmi veľa. Tým pádom ho hrajú aj ľudia, ktorí majú aj napríklad dýchacie prístroje alebo malé ruky. Napriek tomu si dokážu zahrať a byť platnými hráčmi. Za mňa je to jeden krásny, dynamický a rýchly šport.“
Existujú pravidlá pre úpravu vozíkov?
„Samozrejme, sú pravidlá. Vozíky nemôžu ísť rýchlejšie ako 15 km/h. Je fajn, ak majú trochu zošikmené kolesá, aby lepšie držali na palubovke. Okolo seba máme nárazníky, resp. bumpre. Je to pre to, že tento šport, aj keď sa tvárime, že nie je kontaktný, tak je kontaktný a to celkom výrazne. Keby sme nárazník nemali, tak nás to asi dosť bolí.“
Ako sa rodí taktika za zápas?
„My ako klub hráme českú ligu už niekoľko rokov, kde sa poznáme, čiže už vieme, ako na koho hrať, ale stále je to o tom, že potrebujeme zlepšovať seba. V priebehu dvoch-troch rokov sa nám podarilo vylepšiť vozíky. Každým tréningom a zápasom sa zlepšuje aj my, idú nahor naše technické kvality, hráčske schopnosti jednotlivcov a potom je to schopnosť vedieť prečítať súperovu hru a prispôsobiť sa jej, pretože aj oni menia taktiky, čiže je dôležité na to zareagovať.“
Čo sa týka hráčskej základne na Slovensku, je záujem o tento šport?
„BlueSky Butterflies je stále jediný klub na Slovensku, aktuálne je nás do pätnásť, z toho desiati hrávame v rámci českej ligy a tým pádom sme zároveň reprezentáciou. Bohužiaľ sa však nedá povedať, že by bol záujem, čo ma mrzí, ale na druhej strane to chápem, pretože ide o finančne nákladný šport. Bavíme sa o tom, že takýto vozík stojí od 10 do 15 tisíc eur. Hráme v Čechách, väčšinu času musíme cestovať. Sú to minuté víkendy a veľmi veľa peňazí. Takisto tréningy máme iba v Dolnom Kubíne, ktorý nám však vytvoril výborné zázemie, za čo ďakujeme mestu. Nie každý sa na to dá. Nie sme ani paralympijský šport, čiže nemáme takú finančnú podporu a musíme vynaložiť aj vlastné prostriedky.“
Aký je formát pre tento šport?
„Na Športových hrách telesne znevýhodnenej mládeže sa zúčastňujeme s našim športom druhý raz. Prebieha turnaj dvoch proti dvom. Existujú dva formáty. Buď tento, ale piati proti piatim. Aktuálne máme šesť dvojíc, pretože dve dvojice z Českej republiky mali po ceste nehodu a nedorazili, ale sú v poriadku a nič a im nestalo. Tento spôsob turnaja je úžasný v tom, že hráči si vedia oveľa lepšie zahrať, vedia vymýšľať akcie a užiť si hru. Vo formáte dvoch proti dvom vždy musí mať jeden hráč klasickú hokejku a druhý vpredu na vozíku akési „téčko“.
Čo hovoríte na myšlienku Športových hier telesne znevýhodnenej mládeže?
„Musím povedať, že toto podujatie je za mňa najlepšia súťaž pre deti. Má to zmysel, je to veľmi pekne zorganizované. Deti si to užívajú a každému by som odporučil, aby si to prišiel nielen pozrieť, ale aj vyskúšať.“
