Extrémne vysoké teploty preverujú toto leto kondíciu všetkých – zdravých aj zdravotne znevýhodnených. Kto môže, plánuje si deň podľa aktuálnej predpovede počasia, vyhýba sa pobytu na priamom slnku, myslí na pitný režim, využíva rôzne spôsoby ochladzovania.
Naozaj už nejde len o otázku pohodlia, ale čo najlepšieho fungovania organizmu. Ako sú na túto situáciu pripravení práve ľudia s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami, predovšetkým športovci? Zredukovali aktívny pohyb? Sú v doma v klíme a pozerajú na televízor? Obmedzili tréningy?
Ani náhodou!
Ak ste športovcom telom aj dušou, venujete sa pohybu v každej ročnej dobe. V zime zimnému a v lete letnému. Majú to tak aj Peter Zaťko a Adrián Ďurček, obaja vozičkári, ktorí sú našimi reprezentantmi v curlingu na vozíku. Mimo sezóny, teda aj uprostred takého horúceho leta ako je tohtoročné, hrajú paragolf. Trénovali aj začiatkom augusta, keď denné teploty prekročili štyridsiatku. „Sme na greene od ôsmej rána do piatej popoludní. Som na slnko zvyknutý a neprekáža mi. Hlavu si chránim šiltovkou, natriem sa ochranným krémom a niekedy počas hry vypijem aj štyri litre tekutín,“ hovorí Peťo. „Ja v zápale hry často na pitný režim zabudnem,“ priznáva sa Adrián. „Na paragolferi je však priečinok, kam sa vmestí niekoľko fliaš s vodou či ovocie. Tekutiny tak môžeme dopĺňať hocikedy a hocikde.“ V augustových extrémnych horúčavách na nich vraj prichádzala kríza často už pri siedmej jamke. 😊 Dehydratácia sa pripomína spomalením reakcií a bolesťami hlavy. „Vtedy mi pomôže kofola zriedená s minerálkou. A keď prídem domov, dokážem vypiť aj liter vody na jeden šup,“ dodáva Peťo. Vypitú vodu treba primerane recyklovať, a tak obaja športovci dopĺňajú konzumovanie tekutín o kávu, ktorá má močopudné účinky.
Vozičkári musia v horúčavách myslieť na ďalší dôležitý fakt – kvadruplegici aj paraplegici mávajú často výrazne narušenú termoreguláciu. Telo odvádza prebytočné teplo inak ako pri zdravom človeku. „Od hrudníka nadol sa nepotím, zato od pŕs nahor bývam orosený ako pivo,“ usmieva sa Adrián. Tento stav môže byť pre človeka veľmi diskomfortný. Ak sa telo nepotí tam, kde by sa potiť malo, môže ľahko vzniknúť prehriatie, a ak zmešká chvíľu, kedy sa ešte môže schladiť, len ťažko si pomôže samo. Vozičkári po úrazoch miechy a chrbtice tak občas preventívne siahajú po liekoch na znižovanie teploty, aby sa kritickému stavu vyhli.
Zmysel pre mieru potrebujú aj pri konzumácii alkoholu. Tento „pitný režim“ by mal byť v lete zredukovaný na minimum, aj keď je človek dobre trénovaný. 😊 „Keď som sa poriadne najedol, dokázal som zniesť skutočne dosť,“ smeje sa Peter Zaťko. „Podarilo sa mi však výrazne schudnúť, a tak si teraz na dávkovanie dávam väčší pozor.“ Ak to vozičkár s alkoholom preženie, môže sa stať, že z vozíka vypadne. Ale také nehody sa im občas pritrafia aj v úplne triezvom stave. 😊
Teplo a dusno – to je moje
Niet pochýb o tom, že v Slovenskom zväze telesne postihnutých športovcov máme zocelených ľudí, lebo aj Miroslav Jambor sa nestará o počasie a horúčavy ho ešte aj bavia. A to napriek tomu, že je rodený Tatranec. „Od detstva som v každom počasí športoval vonku, či už išlo o futbal, tenis alebo outdoorové ihrisko. Teraz to mám o čosi jednoduchšie, lebo stolný tenis aj bedminton sa hrávajú v halách a telocvičniach. Tá naša v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej je dokonca klimatizovaná.“ Mirko je dostatočne disciplinovaný na to, aby nezabúdal na kvalitný pitný režim. Dáva prednosť čistej vode alebo jemne sýtenej minerálke, vyhýba sa sladeným nápojom. Aspoň tri litre denne ho udržujú vo forme a vôbec si nevybavuje, že by niekedy mal príznaky dehydratácie. „Dokonca aj keď sme boli na paralympiáde v Pekingu, kde bolo mimoriadne teplo a mimoriadne dusno, som si to užíval.“
Extrémne teploty na Slovensku nevyviedli z pravidelnej rutiny ani Mirka Jambora a ani jeho spoluhráčov. Tréningy parabedmintonu v Kováčovej sa konajú každý pracovný deň od 15. do 17. hodiny. Ak máte chuť ísť si to overiť alebo sa pokojne aj pridať, budete vítaní.
Naobliekaná aj pri tropických teplotách
Úplne špecifickým prístupom si musia s vysokými teplotami poradiť športovci s vrodeným zdravotným znevýhodnením, napríklad s detskou mozgovou obrnou. Na nedostatok minerálov môže telo reagovať bolestivými kŕčmi, tie dokážu vyvolať žalúdočné problémy a následne celú sériu ďalších zdravotných rizík. Iveta Husvéthová, mama mladej hráčky boccie Rebeky (19), to pozná detailne nielen teoreticky, ale aj z praxe. „Pri DMO je potrebné minerály pravidelne dopĺňať bez ohľadu na ročnú dobu, aby svaly nezačali tuhnúť. Svalový tonus tela človeka s detskou mozgovou obrnou je iný, bez magnézia či draslíka, bez dostatku primeraného množstva tekutín začne telo reagovať bolestivými spazmami,“ vysvetľuje a pridáva aj vylepšenia, ktoré s Rebekou používajú v tohtoročných horúčavách. „Okrem striktného dodržiavania pitného režimu pije Rebeka hlavne v súťažnom období slanú vodu s keltskou soľou, iontové nápoje a – úprimne – keď sa chystá na kurt, tak výnimočne aj sladený nápoj, aby dostala aj dávku energie.“ Výhodou boccie je to, že ak sa hrá v lete, tak v klimatizovaných halách. Do tých sa však treba nejako prepraviť, a práve pri transporte a prechodoch z rozhorúčených priestorov do vychladených vzniká ďalšie zdravotné riziko. „Telo môže na teplotný šok znova reagovať bolestivými spazmami a stáva sa to aj Rebeke. Aby boli svaly človeka s detskou mozgovou obrnou stále uvoľnené, musí sa vyhýbať prudkému striedaniu teplôt. Vyriešili sme to tak, že Rebeku naobliekam, aj keď sú vonku štyridsaťstupňové horúčavy. Len tak sa vieme vyhnúť kŕčom pri vstupe do klimatizovaného auta alebo športovej haly.“ Vysoké teploty ani trochu neprospievajú tým našim športovcom, ktorí v dôsledku rôznych diagnóz trpia na lymfedémy. Ale to už bude téma niektorého z našich budúcich príspevkov.
Blog napísala Eva Bacigalová
Foto: Tomáš Zelina, Jakub Nagy, archív SZTPŠ
