Za dobrodružstvami všetkého druhu môžete vyraziť aj na vozíku. Chcete príklad? Volá sa Marek Gergely. Reprezentant Slovenska v tenise na vozíku sa rekreačne venuje aj basketbalu (tiež na vozíku) a bez väčších problémov chodieva v lete plávať na otvorené jazerá, si tento rok povedal, že sa posunie o úroveň vyššie. Vlastne oveľa oveľa vyššie, až k oblohe. Marek má za sebou prvú skúsenosť s paraglidingom.
Letieť zavesený pod klzákom, bez pomoci motorov, odkázaný na vzdušné prúdy a ich fungovanie a dívať sa pritom na svet z výšky – znie to romanticky a dobrodružne. Skúsili by ste však takú romantiku a dobrodružstvo na vlastnej koži? Partia vozičkárov (z toho dokonca väčšina kvadruplegikov) sa rozhodla, že do toho ide. „Ponuku na paragliding pre vozičkárov, samozrejme v sprievode skúseného asistenta, sme našli vďaka spolupráci s občianskym združením Adaptive Adventures v Rakúsku. Celkom rýchlo sme sa dohodli, zážitok sme si objednali a v júni za ním vyrazili,“ hovorí Marek. Pri rozprávaní sa neubráni tomu, aby niekoľkokrát použil spojenie úplná bomba, ale tak to cíti až dnes – potom, čo mu po mesiaci konečne klesol adrenalín v krvi.
„Krátko pred štartom som bol presvedčený, že idem na istú smrť,“ spomína už s dávkou humoru. „Sedel som úplne spútaný osembodovým pásom v malom kočíku a za mnou bol ku klzáku pripútaný pilot. Keď nás začali traja ľudia roztláčať smerom k ostrému zrázu, tak som tú smrť na chvíľu aj videl. Veď sme sa mali ocitnúť vo vzduchu a pristáť o dvetisíc metrov nižšie, ale čo ak to nevyjde? Cítil som sa úplne bezmocný a odovzdaný do rúk pilota a prírody.“
Letíme ďalej
Lietali napokon viac ako polhodinu. „Keď som zistil, že stále neumieram, trochu som sa upokojil. Pilot mi dokonca umožnil na chvíľu klzák aj riadiť. Je vybavený tiahlami a ich priťahovaním či uvoľňovaním sa mení smer letu a dá sa aj spomaliť. Myslel som si, že keď som už ikskrát letel lietadlom, budem mať na tento zážitok dostatočnú prípravu, ale s paraglidingom sa to nedá porovnať. Veď lietadlo má kabínu, podlahu a strop. Pri paraglidingu som visel vo vzduchu!“ Na Marekovo prekvapenie bol z celej partie jediný, kto mal trochu zelenú farbu ešte aj po pristátí a len čo chytil dych, drali sa mu z úst slová, ktoré sa nedajú citovať.
„Pristávanie bolo dokonca z celého zážitku najkomfortnejšie. Úplne hladké. A keďže som sedel v sedačke s kolesami, nemalo to žiadnu chybu. Moja prvá príčetná myšlienka hovorila, že na paraglidingu som bol prvý a aj poslednýkrát! Keď som však videl spokojné vysmiate tváre mojich kamarátov, vyspal sa na to a srdce malo znova normálny tep, priznávam sa, že mám chuť si to zopakovať. Je to ako droga, je to iné, je to nadpozemské. Je to úplná bomba.“
Partia milovníkov adrenalínových nápadov na vozíkoch si tak dala záväzok, že si podobný zážitok dopraje aspoň raz v každom nasledujúcom roku. Zistili tiež, že centrum svetového paragliding je v Kolumbii, pre jej zemepisnú polohu má ideálne poveternostné podmienky a konajú sa v nej aj súťaže vozičkárov. „Už špekulujeme o tom, že by sme sa do Kolumbie vybrali,“ teší sa Marek Gergely. Po spracovaní prílevu emócií dospel k záveru, že paragliding je naozaj skvelý šport pre vozičkárov – ovládanie klzáku je výsostne práca rúk a nohy nie sú potrebné pri žiadnom manévri, ani pri štarte či pri pristátí.
A čo vy? Dali by ste sa tiež presvedčiť?
Podľa rozprávania Mareka Gergelyho napísala Eva Bacigalová
Foto: Marek Gergely
