Milovníci valiacich sa kameňov
Curling na vozíku patrí medzi historicky najmladšie športy určené pre postihnutých športovcov. Prvýkrát ho verejnosti predstavili na svetovom pohári v curlingu v roku 2000 vo Švajčiarsku a už o šesť rokov neskôr bol oficiálne zaradený do programu zimných paralympijských hier. Je pozoruhodné, že v roku 2006 vznikol aj prvý (a zatiaľ stále jediný) športový klub curlerov na vozíku aj na Slovensku. Preto tiež nesie vo svojom názve hrdú jednotku: 1. Wheelchair Curling Club so sídlom v Dubnici nad Váhom. Jej predsedom je Radoslav Ďuriš, aktívny hráč a kapitán reprezentačného družstva, ktorému sa hovorí aj skip.
Na budúci rok oslávite už dvadsať rokov fungovania vášho klubu. Pamätáte sa ešte, čo vás na začiatku pre curling na vozíku nadchlo?
Paradoxne išlo o partiu nadšencov, zdravých curlerov, medzi nimi aj dvoch bývalých trénerov, ktorí nadchli mňa. Bola to ich myšlienka ponúknuť tento šport aj vozičkárom. Zavolali ma, aby som sa prišiel pozrieť na tréning, a keď som si curling skúšal, asi som sa práve prvýkrát v živote ocitol aj s vozíkom na ľade. Bavilo ma to. Oslovili som teda pár ďalších kamarátov na vozíčku, či by sa ku mne nepridali a naozaj sa našli traja – štyria, s ktorými sme sa dali dokopy. Medzi prvými bola Alenka Kánová či Dušan Pitoňák.
V tíme sa postupne objavili aj ďalšie tváre, hlavne z letných paralympijských športov, napríklad lukostrelec Imrich Lyócsa, neskôr Monika Kunkelová alebo Peter Zaťko. Mali ste plán, ako rozbehnete kariéru, tentoraz v disciplíne curling na vozíku?
Klub sme síce založili, ale žiadne veľké ambície sme nemali. Na začiatku nás stále bolo iba zopár a to tých najskalnejších, ktorých neodradilo ani to, že na tréningy sme museli cestovať do Prahy. Prvá a dodnes jediná hala na curling vyrástla v bratislavskom Ružinove okolo roku 2008. Dodnes obdivujem ľudí ako Anka Oroszová, ktorá na tréningy dochádza z Košíc, alebo Imro Lyócsa od Moldavy nad Bodvou. Mám radosť, že v poslednom období pribúdajú do tímu ľudia s vášňou pre curling na vozíku, ktorým nepríde zaťažko cestovať kvôli nemu stovky kilometrov.
Na rozdiel od curlingu zdravých športovcov vozičkárske tímy nevyužívajú zametanie ľadu pred posúvanými kameňmi. Čo vlastne patrí do výbavy našich hráčov?
Výhodou curlingu na vozíku je aj to, že si na športovanie netreba kupovať špeciálny športový vozík. Stačí štandardný. Kamene, ktorými sa hrá, poskytuje prevádzkovateľ štadióna. Na ich posúvanie používajú vozičkári takzvaný extender. Ani ten nie je ničím výnimočným, už dávno sa vyrába ako pomôcka pre seniorov napríklad v Kanade alebo Škótsku. Pre potreby vozičkárov sa len mierne modifikoval.
A čo čaká záujemcu o tento šport, ak ho prvý tréning a zima v športovej hale neodradí?
Curling na vozíku vyžaduje predovšetkým trpezlivosť, sústredenosť a schopnosť premýšľať takticky. Ale napríklad aj rešpektovať pokyny skipa, čo je v curlingu niečo ako kapitán, ktorý taktiku zápasu buduje. Samozrejme, dôležitá je aj sila, veď curlingové kamene vážia až dvadsať kilogramov. Súčasťou prípravy na hru je aj teoretická časť pod dohľadom našich trénerov.
Vozičkármi sú ľudia s najrôznejšími typmi zdravotného postihnutia, či už po úraze alebo od narodenia, po amputáciách dolných končatín, s poškodením miechy a chrbtice. Je pre tento šport niečo limitujúce?
Pravidlá curlingu na vozíku sú v tomto pomerne jednoduché. Reprezentačným hráčom sa môže stať len ten, kto používa vozík aj v každodennom živote. Rekreačne si ho, samozrejme, môže zahrať každý, kto sa na vozík posadí počas hry.
Predseda klubu má na starosti nielen hľadanie hráčov a vytváranie vhodných podmienok pre výkon športu, ale predovšetkým získavanie finančných zdrojov. Darí sa vám to?
Náš klub 1. Wheelchair Curling Club je členom Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov, vďaka čomu máme nárok na základný príspevok. Keďže počet hráčov rastie, narastá aj počet hodín, na ktoré si prenajímame ľad. Neustále preto hľadáme nové spôsoby financovania našej činnosti, pomáha nám napríklad aj asignácia dvoch percent z daní.
Popularita curlingu na vozíku na Slovensku narastá. Napriek tomu, že ste jediným klubom, ktorý roky ťahá pár nadšencov, medzinárodné úspechy nášho tímu sa nedajú prehliadnuť. Počítali ste pred dvadsiatimi rokmi s niečím takým?
Sami sme boli prekvapení, keď sme sa v roku 2012 prvýkrát prebojovali do A kategórie. Na majstrovstvách sveta v Kórei sme skončili štvrtí a zabezpečili sme si prvé body na paralympiádu v Soči. Na nej sme sa umiestnili na šiestej priečke, čo bolo pre nás ďalšie veľké prekvapenie. Nemôžeme sa ani náhodou porovnávať napríklad s Čínou alebo Ruskom, kde je aj curling na vozíku profesionálnym športom, alebo so Škandináviou, kde stojí curlingová hala v každej druhej obci. Na Slovensku hrá curling niekoľko kamarátov. Veľmi rýchlo sme sa ocitli v situácii, keď sme museli obhajovať tento úspech. Ale darilo sa nám. Na paralympijských hrách v Pekingu sme skončili opäť štvrtí a ďalšie dve štvrté miesta máme z majstrovstiev sveta v rokoch 2012 a 2015. Je inak zaujímavé sledovať, že mnohí noví hráči k nám v poslednom čase prichádzajú z radov motivátorov – mentorov pracujúcich v národnom projekte Sme si rovní II. Ponúkli takúto možnosť svojim klientom a niekoľkí zareagovali pozitívne. Prišli si curling na vozíku len vyskúšať a už zostali. 😊
Čo vás čaká v roku 2025?
Už v marci sa konajú majstrovstvá sveta v curlingu na vozíku v Škótsku. Máme na nich šancu nielen potvrdiť našu formu, ale aj zabojovať o body, ktoré potrebujeme, ak sa chceme prepracovať na najbližšiu zimnú paralympiádu v Taliansku v roku 2026. Hrať budú tímy aj páry, do škótskeho Stevenstonu cestuje naša najsilnejšia zostava Peter Zaťko, Adrián Ďurček, Monika Kunkelová, Alžbeta Vorosová a ja. Tak nám držte palce.
Ak by ste mali záujem dozvedieť sa o curlingu na vozíku ešte viac, poznať fungovanie klubu 1. Wheelchair Curling Club zblízka a prípadne sa naučiť curling hrať, napíšte na mail wcc@wcc.sk. Viac informácií nájdete na www.wcc.sk.
Autor: Eva Bacigalová
