Na začiatku tohto príbehu bola pôvodne celkom skromná myšlienka – založiť a prevádzkovať občianske združenie, ktoré bude pomáhať ľuďom s rôznymi typmi ťažkého zdravotného postihnutia. Dnes, o 25 rokov neskôr, patrí ZOM Prešov medzi rešpektované mimovládne organizácie s celým spektrom činností. Poskytuje špecializované sociálne poradenstvo, pomáha pri hľadaní osobných asistentov či hľadaní vhodného pracovného uplatnenia, zabezpečuje bezbariérovú prepravu, organizuje kultúrno-spoločenské akcie, má rozsiahle publikačné aktivity a od roku 2013 je súčasťou ich ponuky aj podpora športu v Športovom klube ZOM Prešov. Organizáciu založili, riadia a pracujú v nej ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, všetky nitky však vedú priamo k predsedovi a štatutárovi Borisovi Klohnovi.
Už štvrťstoročie je náplňou práce vášho tímu podpora osôb so zdravotným znevýhodnením. Ako by toho nebolo dosť, rozšírili ste vaše portfólio činností aj o športové aktivity. Čo vás k tomu viedlo?
Naším primárnym cieľom od samého začiatku fungovania ZOM Prešov bola snaha o dosiahnutie rovnakých príležitostí pri vzdelávaní, zamestnávaní, bývaní, doprave a mnohých ďalších súčastiach bežného života osôb s hendikepom. Dlhé roky sme sa tomu venovali na amatérskej báze, no keďže nás entuziazmus nikdy neopustil, profesionalizujeme sa a rastieme. Stále sa sústreďujeme na pomoc, no prirodzeným vývojom sme dozrievali a nadišiel čas, keď sme sa rozhodli, že sa začneme venovať aj športu, presnejšie boccii, ale aj šachu. Vďaka nazbieraným skúsenostiam sme od začiatku postupovali premyslene a koncepčne, nebol to náhodný nápad.
Asi preto je aj o dvanásť rokov neskôr váš športový klub silnou a rešpektovanou organizáciou s početnou členskou základňou a sériou úspechov. Ako to vyzeralo na začiatku?
Naša členská základňa bola na to priam predurčená, veď ju tvoria ľudia často s veľmi ťažkými znevýhodneniami. Na bocciu sme mali od samého začiatku hneď niekoľko vhodných adeptov. Samozrejme sme tento šport sledovali a hrávali na amatérskej báze už skôr. Nemali sme však ani certifikované lopty na bocciu, prvú lacnú sadu sme kúpili tuším v Tescu a sem-tam si zahrali len rekreačne. V roku 2013 sme sa ako ŠK ZOM Prešov zaregistrovali do Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov. To však už znamenalo, že sme si museli naštudovať pravidlá a celý systém boccie, akceptovať, že každý potenciálny hráč musí absolvovať lekársku prehliadku a prejsť klasifikáciou podľa stupňa postihnutia, zabezpečiť priestory na tréningy, riešiť financie pri prenájmoch alebo hoci aj pri nákupoch dresov, mať lídra a budovať tím z talentovaných hráčov.
Kto všetko okrem vás tvoril partiu odhodlaných na začiatku úspešného príbehu športového klubu ZOM Prešov?
Prvými hráčmi klubu boli Marián Klimčo, Rasislav Kurilák a ja, zázemie sme budovali celé roky aj vďaka oduševneniu ľudí ako Matúš Grega alebo Michal Kall. Bolo to objavovanie čohosi úplne nového, budovanie vzťahov, prepájanie sa na báze zodpovednosti. No hlavne nám nechýbalo nadšenie, však aj preto sme do toho šli ako trochu neriadená strela.
Asi sa to oplatilo, keďže dnes máte v klube 25 hráčok a hráčov boccie, drvivá väčšina z nich je klasifikovaná a siedmi sú dokonca súčasťou slovenskej reprezentácie.
To nás veľmi teší, no, samozrejme, stále hľadáme nové talenty. Dvere majú u nás otvorené. V športe zdravotne znevýhodnených však ešte viac ako pri športe zdravých platí, že vychovať prvotriedneho hráča chce dokonalú synergiu – hráč musí mať vlastnú motiváciu, no potrebná je aj podpora rodiny, klubu, osobný marketing. Náš klub vie vytvoriť podmienky a poskytnúť potrebný servis, úsilie je však na pleciach hráča a jeho najbližších.
Vytvorenie optimálnych podmienok na tréning boccie nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Áno, trénovať sa dá aj vo väčšej obývačke alebo na chodbe, ak má však niekto ambíciu dosiahnuť reprezentačnú úroveň, musí byť taký aj tréningový proces. Ako to v ŠK ZOM Prešov vyzerá v praxi?
Členovia nášho klubu môžu trénovať dvakrát do týždňa v tréningovom centre, ktoré sme pomáhali vytvoriť. Keďže v regióne východného Slovenska pôsobíme už dlhé roky a máme istý rešpekt, zapájame sa do tvorby verejnej infraštruktúry tak, aby bola prístupná aj zdravotne znevýhodneným. Ak napríklad škola rekonštruuje telocvičňu, prispejeme k tomu, aby v nej boli bezbariérové toalety. Rovnako sa tiež podarilo, že v telocvični patriacej Základnej škole na Námestí Kráľovnej pokoja v Prešove sú priamo na palubovke nakreslené hracie kurty na bocciu, a práve tam teraz trénujeme. Podľa čiar často ani laická verejnosť nevie, čo presne sa tam hrá, no pre nás je to obrovská pomoc. Pri turnajoch alebo osvetových akciách, ktoré organizujeme (aj pre zdravých), nemusíme dočasné kurty pre hru boccia na palubovku lepiť.
Boccia je šport, ktorý môžu hrať aj ľudia s tými najťažšími zdravotnými resp. telesnými znevýhodneniami, dokonca aj dystrofici a kvadruplegici bez možnosti loptičku uchopiť či hodiť. Pomáhajú im asistenti a súčasťou ich športovej výbavy sú aj špeciálne rampy, po ktorých hráč loptičku spúšťa. Viete ako klub pomôcť aj takýmto záujemcom?
Áno a veľmi radi – motiváciou, osobným príkladom a skúsenosťami, no aj kontaktmi na výrobcov špeciálneho športového náradia, oboznamovaním s hrou ako takou, tréningovou metodikou a hlavne taktikou. Nie je nič lepšie, ako keď aj zdravotne ťažko postihnutí ľudia sú zapojení do činností, ktoré im dávajú zmysel a priestor na vlastnú sebarealizáciu. Na konci nemusia byť úspechy z medzinárodných súťaží, ale „obyčajný“ dobrý pocit. Začať treba tým, že sa nám záujemca ozve. Nikdy neviete, z koho vybrúsite čistý diamant.
Ešte viac informácií o ŠK ZOM Prešov a aj možnosť, ako sa do klubu prihlásiť, nájdete na www.zompresov.sk.
Autor: Eva Bacigalová
Foto: Športový klub ZOM Prešov
