Každý športovec, aj ten so zdravotným znevýhodnením, musí mať kondičku. Ak je dokonca na vozíku, možnosti, ako na svojej kondícii pracovať, sa prudko zužujú. Niektorí vozičkári si dokážu svojpomocne zriadiť malú telocvičňu napríklad doma v garáži, iní navštevujú špecializované rehabilitačné a športové centrá, ďalší chodievajú aj do celkom obyčajných fitiek. Poďme sa pozrieť, ako to vyzerá s bezbariérovosťou a službami v takýchto zariadeniach a začnime tými neobyčajnými.
Asi nie je prekvapením, že ich založili ľudia, ktorí sami utrpeli úraz miechy alebo chrbtice. Disponujú však veľkou mierou odhodlania zlepšiť život nielen sebe, ale aj ďalším vozičkárom.
Rewalk
Bekim Aziri sa zranil pri športe ako tínedžer pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Hoci lekári neboli pri jeho diagnóze veľmi optimistickí, vytrvalým cvičením a rehabilitáciami dosiahol obrovský pokrok. Informácie o tom, ako cvičia vozičkári, bol zbierať dokonca aj v Amerike. „Spolu s Mišom Hančíkom sme najprv otvorili priestor pre štandardný crossfit, kde som si vytvoril malé zázemie len pre seba a moje rehabilitácie. Zdieľal som fotky na Instagrame a začali sa mi ozývať ďalší vozičkári, či by tiež nemohli k nám prísť cvičiť. Mojím pôvodným zámerom pritom vôbec nebolo vytvoriť špecializované fitko,“ spomína Bekim na úplné začiatky Rewalku.„Zistili sme, že je veľa vozičkárov, ktorí majú záujem cvičiť, ale nemajú kde.“ Dnes je z Rewalku v Pezinku fitko so skvelou povesťou, v ktorom sa tím trénerov, respektíve fyzioterapeutov špecializuje na klientov po úraze miechy a chrbtice, ale aj po mozgovej príhode či s neurologickými ochoreniami. Priestor je, samozrejme, úplne bezbariérový a navyše je v ňom stále plno. „Ľudia k nám neprichádzajú len na pár týždňov, ale opakovane. V nastavených cvičeniach by mali pokračovať aj doma a v pravidelných intervaloch sa k nám vracať. Chápu, že je to nevyhnuté, ak chcú naozaj dosiahnuť viditeľné zlepšenie.“ Fitko je vybavené aj na to, aby ňom mohli skúsenejší vozičkári cvičiť aj sami, vo všeobecnosti však platí, že každý z troch fyzioterapeutov pracuje vždy so svojím klientom. „Chystáme sa navýšiť počet fyzioterapeutov. Záujem je stále veľký. Ak sa k nám chce niekto prihlásiť teraz v októbri, prvý termín mu vieme poskytnúť až koncom roka,“ dopĺňa Bekim. „Vytvorila sa tu komunita, ktorej pomáha aj to, že sa niekde môžu stretnúť. Často aj keď niekto docvičí, sedí ešte dve hodiny pri bare a rozpráva sa s ostatnými. Zvažujem teda, ako veľmi Rewalk rozširovať a zväčšovať. Nechcem, aby sa z neho stratila rodinná atmosféra.“ Dobrou správou je, že Bekim uvažuje o spôsobe, ako školiť trénerov, aby dokázali pracovať aj s klientmi na vozíku a vysielať ich do fitiek, ktoré o takúto službu budú mať záujem. „Veď v každom mieste sú ľudia na vozíku a v každom meste je fitko.“ Samozrejme, že v Rewalku by boli veľmi radi, ak by ich klienti odchádzali na vlastných nohách, ale tak to nefunguje. Ochrnutie nie je chrípka, na zlepšenie stavu nestačí týždeň. „Nemáme však žiadneho klienta, ktorý by u nás neurobil žiadny pokrok. Viacerí prišli na vozíku a odchádzajú s chodúľom. To je pre nás ten najväčší úspech a odmena.“
Neurogym
Bekim už nie je sám. Rovnako nezlomnú povahu a schopnosť doťahovať veci do konca má aj Tomáš Dittrich, ktorý vybudoval špecializované fitko v Banskej Bystrici. Tiež ho k tomu doviedli skúsenosti vozičkára, ktorý si pri úraze trvalo poškodil miechu. NeuroGym sa len štyri rokov po svojom vzniku teší skvelej povesti, kde sa tím odborníkov špecializuje na klientov (aj v detskom veku) s poraneniami miechy a neurologickými ochoreniami. „Nebol to pôvodne žiaden podnikateľský plán, len reakcia na to, s čím som sa stretával ja a aj ďalší vozičkári. Mnohí z nich takisto chceli cvičiť a nemali kde. Na odborné pracoviská treba často ďaleko dochádzať, sám som pochodil Čechy, Maďarsko a Rakúsko. Všade, kam som prišiel, som bol automaticky PACIENT, vyšetroval ma človek v bielom plášti, ktorý mi klopkal kladivkom po nohách vo vykachličkovanej ambulancii a okolo nás sa vznášala vôňa všadeprítomnej dezinfekcie,“ spomína Tomáš. Pri takomto prístupe mu veľmi rýchlo došla trpezlivosť. „Chcel som normálne fitko pre normálnych vozičkárov, a keďže som ho nenašiel, pustil som sa sám do jeho vytvorenia.“
Koncept jeho NeuroGymu je nastavený tak, aby v ňom mohli spolu cvičiť všetci spolu a aby na fyzioterapiu prichádzali ľudia po úrazoch miechy, ale aj zdraví. Aby sa stretávali a prepájali medzi sebou. „Krásne to funguje už teraz – my vozičkári zdravým v jednom kuse zavadziame a oni nám za to odtláčajú vozíky,“ žartuje Tomáš Dittrich. Prístup aj celý priestor fitka je kompletne bezbariérový, klienti v ňom môžu navyše vyskúšať rôzne kompenzačné pomôcky, a pritom sa pohybovať medzi ľuďmi v teplákoch a nie v bielych plášťoch. Stroje – predovšetkým tie na horné končatiny – sú prispôsobené tak, aby na nich mohli vozičkári cvičiť aj sami, napríklad veslovací stroj alebo rôzne kladky. Väčšinou každého klienta vedie fyzioterapeut, či už pri cvikoch v tzv. klietke alebo pri skúšaní rôznych rehabilitačných pomôcok. „Spomínam si, ako v bežnom fitku na mňa veľa ľudí pozeralo ako na úkaz. U nás nikto nič také nerieši.“ Aj do Neurogymu prichádzajú noví klienti s cieľom začať znova chodiť, no prvé techniky musia smerovať k tomu, aby sa dokázali pevne udržať vo vozíku či presadnúť na posteľ alebo do auta. „Každý úraz je úplne iný a podľa toho k nemu naši fyzioterapeuti aj pristupujú. Aj pre mňa je dnes celý vesmír to, že sa napríklad dokážem postaviť ku kuchynskej linke. Výhodou Neurogymu je aj to, že pri bare sú všetci psychológovia,“ usmieva sa Tomáš. „Klienti k nám chodia aj na psychoterapiu, úplne prirodzenú. Každý z nich má skúsenosť, ktorá je neprenositeľná.“ Spoločnosť Neurogym podpísala v júni 2026 memorandum o spolupráci so Slovenským paralympijským výborom a projektom Sme si rovní II.
Golem
Dobrou správou je, že vozičkár sa dnes bez väčších problémov dostane aj do „normálneho“ fitka a môže si v nich zacvičiť sám alebo s trénerom či trénerkou. Sieť fitness centier GOLEM CLUB sa nachádza prevažne v nákupných centrách, kde bola bezbariérovosť rešpektovaná už pri ich budovaní. „Keďže sú naše prevádzky samoobslužné, vstup pre vozíčkarov zabezpečuje službukonajúci personál otvorením bráničky, cez ktorú je klientovi umožnený vstup do fitness centra. V prevádzkach, v ktorých sa fitness centrum nachádza na dvoch podlažiach (ako napríklad Golem Club Aupark), klienti s obmedzeným pohybom využívajú spodnú časť prevádzky“ dopĺňa Ivana Višová z Golem Clubu. Interní tréneri klubu majú rôzne odborné vzdelanie a individuálne špecializácie, pri konkrétnom klientovi je vždy vhodné posúdiť jeho zdravotný stav s fyzioterapeutom a následne konzultovať s trénerom, aby bol jeho tréning nastavený bezpečne a primerane jeho možnostiam. Golem Club navyše disponuje vlastným pracoviskom fyzioterapie a rehabilitácie v priestoroch bratislavského nákupného centra Avion. „Funguje ako zdravotnícke zariadenie v odbore fyzioterapia. Poskytuje odborné vyšetrenia a individuálnu fyzioterapiu a rehabilitáciu. Fyzioterapia Golem sa venuje aj poúrazovým stavom vrátane amputácií, neurologickým ochoreniam a detskej fyzioterapii, popri ďalších oblastiach, ako je športová fyzioterapia, manuálne a mobilizačné techniky či rôzne špeciálne rehabilitačné metodiky. Pre osoby s telesným znevýhodnením to znamená, že má u nás k dispozícii odborné fyzioterapeutické a rehabilitačné zázemie, ktoré môže byť dôležitým doplnkom k samotnému cvičeniu vo fitness centre,“ dopĺňa Ivana Višová. Ďalším krokom v ústrety klientom (nielen) na vozíku je možnosť využiť služby externého trénera. Ak vozičkára napríklad sprevádza jeho asistent alebo vlastný overený tréner, stačí, ak sa pri tréningu v Goleme zaeviduje podľa pravidiel prevádzky. Celosvetové štatistiky potvrdzujú, že až 15 percent súčasnej populácie tvoria osoby s najrôznejším zdravotným znevýhodnením. Aj na Slovensku máme stovky, možno tisícky vozičkárov, no veľká väčšina z nich často nemá odvahu opustiť vlastné domovy. Radi sme priniesli aspoň prvé tri spôsoby, ako sa to dá.
Blog napísala Eva Bacigalová
Foto: ilustračné AI, FB NeuroGym
