O mesiac už bude všetko jasné. To, na čo sa všetci paralympijskí športovci systematicky chystali celé štyri roky, vyvrcholí na prelome augusta a septembra 2024 v hlavnom meste Francúzska. Prípravy finišujú, forma sa koncentruje už aj na najmenšie detaily, tréneri a športoví psychológovia burcujú vo svojich zverencov chuť bojovať a víťaziť, veriť si a nevzdávať sa.
Otvárací ceremoniál letnej paralympiády sa uskutoční už 28. augusta v centre Paríža na Place de la Concorde, takže sa naň môžu pokojne prísť pozrieť desaťtisíce ľudí. Ja zas budem mať možnosť pozerať sa na nich, keďže aj my ako slovenská športová výprava budeme spolu s tímami ďalších krajín kráčať v sprievode pred nimi.
Než sa tak stane a než sa naplno rozbehnú aj paralukostrelecké preteky, mám aj ja každý deň do detailov rozplánovaný. Aktuálne ideme podľa vzorca: dva dni streľba, jeden deň silové cvičenia s lukom, jeden deň pauza. A takto stále dokola až do 14. augusta so zameraním predovšetkým na posilňovanie mojej fyzickej kondície. Po tomto termíne už z tempa uberieme, aby sme telo a myseľ nepresilili. Napokon, som stále normálnym občanom zamestnaným na normálny plný úväzok, ktorý má vlastne veľké šťastie, že mu zamestnávateľ umožní využívať pohyblivú pracovnú dobu a pustí ho reprezentovať našu krajinu na paralympiádu. V rámci riadnej dovolenky. 😊
V polovici júla som na pár dní opustil Kežmarok a strávil ich v Bratislave. V pondelok 15. júla predstavil Slovenský paralympijský výbor v hlavnom meste tím, ktorý cestuje do Paríža, podobu maskota slovenskej výpravy a aj príležitostnú poštovú známku, na ktorej sa, juchúúú, tentoraz nachádza téma lukostreľby. Je na nej podobizeň olympioničky Alexandry Longovej, ale aj zástupcu paralukostreľby Marcela Pavlíka. Silno verím, že to nášmu športu prinesie šťastie. Na druhý deň nás všetkých čakalo prijatie u prezidenta Petra Pellegriniho a slávnostné zloženie sľubu. Vydržal som statočne celý ceremoniál v záhrade prezidentského paláca v saku, hoci bol opäť jeden z extrémne horúcich letných dní. Napokon, aj to sa dá brať ako súčasť mentálnej prípravy na Paríž. Koncom augusta tam pokojne môže byť podobné počasie a musím byť pripravený ho ignorovať.
Posledné dni, ktoré nám zostávajú do odletu do Francúzska, sa už budem ľuďom skôr vyhýbať. Musím si dávať pozor aj na to, aby som náhodou nechytil hoci len obyčajnú virózu, nebol nútený zmeniť tréningové plány a nebodaj neovplyvnil tak svoju formu priamo na paralympiáde. Celý slovenský paralympijský tím odchádza do Paríža 23. augusta. Môj deň D je naozaj sviatočný – paralukostrelecká kvalifikácia sa koná 29. augusta. Stretne sa na nej 32 súťažiacich a na základe našich výsledkov z kvalifikácie nás spárujú do ďalších vyraďovacích bojov.
Môj ďalší, ešte väčší deň D nastane 4. septembra. A platiť preň bude priama úmera – čím viac budem mať možností strieľať, tým lepšie sa to so mnou vyvíja. Na nedeľu 4. septembra je totiž naplánované osemfinále, štvrťfinále, boj o tretie miesto a aj boj o zlato. V ideálnom prípade si teda zastrieľam možno až štyrikrát. 😊
Au revoir.
Podľa rozprávania Dávida Ivana napísala Eva Bacigalová
Foto: archív SZTPŠ
