Začnem opakovaním známeho faktu, pretože je naozaj potrebné ho znova a znova opakovať dnes aj v budúcnosti. Rozdiel medzi vozičkármi a chodiacimi ľuďmi je skutočne iba v tom, že vozičkári sa z bodu A do bodu B premiestňujú na vozíku. Všetko ostatné je také isté – pracujú, cestujú, športujú, platia dane, chodia do divadla, na koncerty aj na opekačky, každé štyri roky volia, vzdelávajú sa, v dobrej spoločnosti sa smejú a hovoria vtipy, vynášajú smetie, tankujú, umývajú riady a dokonca aj – ľúbia. Aj v tomto „odbore“ to majú navlas rovnaké ako chodiaci: niekedy je to láska na prvý pohľad, inokedy sa vzťah rozvíja pomaly a opatrne, niekedy sa z neho vyvinie dlhodobý pevný zväzok a inokedy to nevydrží dlhšie ako pár týždňov. A predstavte si, že občas to môže byť aj romantika ako z filmu.
Nech život nie je nudný
Keď začal vzťah s manželkou Adrianou popisovať Adrián Ďurček, vozičkár a reprezentačný hráč v curlingu na vozíku, ukázalo sa, že ho prežíva priam shakespearovsky. „Pravdepodobne sme sa poznali ešte v našich minulých životoch. Keď ma stretla v tom súčasnom, hneď to pochopila. Mne trvalo ešte pár rokov, kým mi došlo, že ona je tá jediná. Predsa len platí, že muži sú v srdcových záležitostiach trocha spomalení.“ Síce neskôr, ale predsa len, mu došlo aj to, že jeho pani má ako bonus ešte aj zmysel pre humor a rada sa usmieva. „Je to naše každodenné korenie. Každý deň nová slovná hračka, nový vtip alebo gag, alebo to, čo už poznáme, no v inom šate.“
Nuž, ak máte doma niekoho, s kým idete stále na tej istej vlne, je radosť žiť a byť, hrať aj vyhrávať – v Adriánovom prípade je to veľmi užitočné, pretože curling na vozíku ho baví stále viac. „Milujem na manželke, že ma naučila milovať a ešte ju milujem pre tisíce ďalších krásnych drobností, ktoré tvoria dokonalý celok. A keď premýšľam nad tým, čo sa jej páči na mne…. hm, človek, čo ma má rád, je asi trochu blázon tak ako ja. Bez bláznovstva v každom jednom nádychu by to bolo celé dosť nudné.“
Čo o mne vieš
Aktívny vozičkár, ktorý sa venuje vhodnému športu a začne dosahovať výsledky zaujímavé na národnej aj medzinárodnej úrovni, sa celkom rozcestuje. Logicky sa tak zvyšuje aj jeho šanca spoznať oveľa viac ľudí a s niekým z nich nájsť výnimočné súznenie. A pokojne aj v angličtine.
Presne podľa tohto scenára sa začali diať veci v živote tenistu na vozíku Mareka Gergelyho. Na turnaji v zahraničí toľkokrát riešil praktické veci so šarmantnou členkou organizačného tímu, že v komunikácii plynulo pokračovali aj po skončení pretekov, tentoraz v online prostredí. „Hovoríme tomu vzťah na diaľku. Veď tak to už pár rokov funguje. Osobne sa stretávame na turnajoch, mimo nich si hlavne píšeme. Frederika pochádza z Pobaltia a to je od Bratislavy dosť ďaleko,“ usmieva sa Marek. Mal už naozaj dosť príležitostí zistiť, že Frederikine vlastnosti sa mu páčia, predovšetkým jej pokoj, rozvaha aj vytrvalosť. Funguje to však aj naopak? „Nie som si istý, čo ona vidí na mne. Ale asi má nejaký dôvod na to, že mi venuje toľko času,“ nezaprie v sebe filozofa.
Láska na druhú
Evke Matovčíkovej, hráčke parastolného tenistu, stačilo pre zmenu vycestovať len kúsok za hranice, na český pohár v stolnom tenise, na ktorom nemohli chýbať domáci reprezentanti. Keď sa zoznámila s jedným z nich, keď po skončení turnaja pokračovali v kontakte pravidelným písaním a telefonovaním, a keď si potom povedali, že veď sa môžu hocikedy vidieť aj osobne hoci aj kdesi na slovensko-moravskom pomedzí, zistili, že to obaja chcú. Odvtedy uplynuli len necelé dva roky, z toho už rok dochádza Evka za pracovnými a športovými povinnosťami na Slovensko zo svojho nového domova v Čechách. „Jakub je tiež vozičkár. Dom jeho rodičov, v ktorom býva, je bezbariérový a prispôsobený jeho potrebám. Keď som prišla, len mi uvoľnili jednu skriňu,“ usmieva sa Evka. „Veľmi sa mi páči jeho zmysel pre humor, jeho radosť z toho, že mi robí radosť. Hocikedy mi prinesie kvety alebo čokoládu, len tak, bez dôvodu.“
Skúsení vozičkári si väčšinou dokážu poradiť aj so zdanlivo náročnými výkonmi, táto zohratá dvojica sa dopĺňa priam vzorovo, a tak nepotrebujú pomoc ani pri nakladaní vozíkov do auta, odvezení auta do servisu a už vôbec nie pri vybavovaní špeciálneho evidenčného čísla vozidla. Už dávno predtým, než sa spoznali, nezávisle od seba si obaja zvolili nekonvenčné varianty EČV – Evka nápis „CHRUMKA“ a Jakub ešte priamočiarejší „NECHODÍM“. Evkino zaláskovanie je dokonca dvojnásobné, lebo spolu s Jakubom si buduje vzťah aj s jeho malým synom. „Tvoríme už teda takú menšiu rodinku a nedávno sme oslávil rok od chvíle, keď sme spolu. Neverila som, že nájdem lásku a nakoniec ju mám dvojmo.“
Nech všetkým vzťahy prekvitajú, nech je skúsenosť s láskou chytľavá a rýchlo prenosná a nech sa šíri počas všetkých ročných období. Máj nevynímajúc.
Blog napísala Eva Bacigalová
