V rubrike „Rozprávali sme sa s …“ sa už takmer rok zameriavame na predstavovanie rôznych osobností hnutia športovcov so zdravotným znevýhodnením. Vyspovedali sme už viacerých športovcov, trénerov a tak rad prichádza aj na funkcionárov, či ľudí z nášho hnutia, ktorí odovzdávajú veľké množstvo často nezištnej pomoci tým, ktorí sa rozhodli zmeniť nepriazeň osudu práve prostredníctvom športu. Jedným z týchto ľudí je Svätopluk Pacák, ktorý aj prostredníctvom životného a športového príbehu vlastného syna už dlhodobo venuje veľké množstvo svojho úsilia a energie rozvoju paraplávaniu na Slovensku. Založil športový klub, v rámci ktorého vo veľmi priaznivých inkluzívnych podmienkach prebieha športová príprava talentovaných i začínajúcich plavcov. Pôsobí tiež vo funkcii predsedu športovo-technickej komisie paraplávania, takže jeho kontakt s týmto športom a problematikou športu zdravotne znevýhodnených je veľký. Jeho organizačné schopnosti tiež môžeme sledovať každý rok v rámci prípravy a zabezpečenia Majstrovstiev SR v paraplávaní. Položili sme mu preto niekoľko otázok, na ktoré ochotne odpovedal:
R (Redakcia): „Ako predseda ŠTK plávania a plaveckého klubu CEHAP Bratislava už tradične stojíte v čele tímu pripravujúceho organizáciu majstrovstiev Slovenska v paraplávaní. Ako zo svojho pohľadu hodnotíte priebeh a výsledky nedávno skončeného XI. ročníka?“
SP (Svätopluk Pacák): „V prvom rade som rád, že nám pandemická situácia umožnila vôbec toto podujatie zorganizovať. Napriek tomu sa protimandemické opatrenia podpísali na nižšej účasti v porovnaní s uplynulými ročníkmi. Vďaka podpore SPV a partnerom si mohlo v x-bionic® aquatic sphere v Šamoríne šesť desiatok plavcov s fyzickým, mentálnym či zrakovým znevýhodnením z Čiech a Slovenska zmerať sily na pretekoch, ktoré boli zaradené do kalendára World Para Swimming. Okrem osobných rekordov padli aj limity na Majstrovstvá sveta 2022 (Tatiana Blattnerová potvrdila dva MQS limity v disciplínach 50 a 100m voľný spôsob, Denis Nadzon potvrdil MET limit na 100m prsia). Majstrovstvá sveta 2022 sa budú konať na portugalskej Madeire. K bezproblémovému priebehu tohto ročníka prispelo 20 dobrovoľníkov, rodičov a nadšencov paraplávania, ktorým patrí veľké poďakovanie.“
R: „Majstrovstiev SR v Šamoríne sa zúčastnila celá slovenská plavecká špička. Ako obstála napríklad aj v porovnaní s plavcami z Českej republiky? Sú podmienky pre plávanie zdravotne znevýhodnených v Českej a Slovenskej republike porovnateľné, alebo existujú podstatné odlišnosti?“
SP: „Naši reprezentanti mali v období pandémie vytvorené výborné podmienky na prípravu práve v „Šamorínskej bubline“. Vďaka tomu dosahujú výborné výsledky aj v rámci Česko-slovenského pohára. V absolútnych číslach ale stále dobiehame plavcov z Českej republiky. Na tohtoročných M-SR naši plavci vyplávali spolu 14 medailí, naproti tomu českí plavci získali 58 medailí. Tie rozdiely sú dané najmä veľkosťou členskej základne. Z Českej republiky sa zúčastnilo 46 plavcov, zo Slovenska 9 plavcov. Pretekov v Šamoríne sa nezúčastnili naši dvaja reprezentanti Martin Batka a Lea Špindorová, ktorí v tom istom termíne reprezentovali Slovensko v Poľsku na pretekoch Winter Open Polish Championships.
Čo sa týka podmienok pre plávanie zdravotne znevýhodnených, vnímam to tak, že v Českej republike majú vo všeobecnej rovine lepšie podmienky pre šport. Týka sa to prístupov na bazény, podpory klubov zo strany štátu, samotnej práce klubov ako aj nevyhnutného personálu. Dlhodobo si kladiem otázku, ako je možné, že v ČR je v kluboch organizovaných cez 150 hendikepovaných plavcov, pričom na Slovensku vieme o 20-tich…“
R: „Ako predseda plaveckého klubu Centrum hendikepovaných plavcov (CEHAP) ste zrejme už dlhodobo nepríjemne konfrontovaný s realitou pandémie Covid-19. Je vôbec možné v takejto situácii udržať existenciu športového klubu a čo ste museli doposiaľ všetko urobiť pre to, aby sa sľubne rozvíjajúci projekt plávania vo Vašom klube udržal a prežil?“
SP: „Pandémia nám úplne rozbila plaveckú prípravu nielen reprezentantov ale aj plavcov, ktorí s plaveckou výukou v našom klube len začínajú. Chýbali im tréningy vo vode a hlavne im chýbali kamaráti. Lebo pre mnohých je bazén miestom, kde nielen zlepšujú svoje plavecké schopnosti, ale aj miestom, kde sa stretávajú s kamarátmi. Tréning je nenahraditeľným miestom pre inklúziu. nakoľko sa snažíme spájať plávanie hendikepovaných s plávaním zdravých detí. Obdobie, kedy boli bazény zatvorené, sme sa snažili prekonať individuálnymi cvičeniami a rehabilitáciami v domácom prostredí. Ale plavec bez vody je ako ryba na suchu a tak sme nedočkavo aj my čakali na sprístupnenie dráh bazéna na Mokroháskej ulici v Bratislave. Dlhodobo, obzvlášť počas obdobia pandémie, sa snažíme podmienky v klube nastaviť tak, aby neboli pre rodičov našich plavcov likvidačné. Preto v čase, kedy sa všetko zdražuje, snažíme sa ešte viac získať zdroje na financovanie činnosti klubu nielen cez rôzne granty a projekty, ale napríklad aj vďaka občianskemu združeniu Aktívna Dunajská Lužná a Centru Rozárka. Od leta sme s nimi rozbehli projekt, kedy vo viacerých obciach sú umiestňované kovové srdcia na zber plastových vrchnákov pre náš klub CEHAP. Okrem finančného výťažku, určeného pre našich plavcov, má celý projekt aj enviromentálny aspekt, kedy zberom vrchnákov chránime životné prostredie. Vďaka tomuto projektu sa paraplávanie ako také tiež dostáva do povedomia širšej verejnosti a veríme, že aj vďaka tomuto projektu sa rozšíri naša členská základňa.“
Úspechy paraplávania na Slovensku vždy záviseli, závisia a budú závisieť na množstve a kvalite ľudí, ktorí sa budú jeho napredovaniu a úspechom úprimne a so zanietením systematicky venovať. Skúsenosti a pohľady Svätopluka Pacáka môžu byť užitočnou motiváciou aj pre ďalších ľudí. Je dôležité vážiť si prínos každého, kto v prostredí športu zdravotne znevýhodnených odviedol a odvádza kvantum užitočnej práce, kto poctivo posúva hranice v spoločnosti stále málo poznaného fenoménu, kto posúva náš šport tam, kde zaslúžene patrí!
Foto: Svätopluk Pacák
