V dňoch 8.-16. júla 2025 prebehli v metropole Chorvátska majstrovstvá Európy v boccii, ktoré boli pre našu reprezentáciu vrcholom tejto sezóny. S napätím sme očakávali, či sa našim najlepším boccistom podarí v súťaži jednotlivcov, alebo v súťaži párov a tímov siahať aj na medailové pozície. V silnej medzinárodnej konkurencii sú takéto méty stále náročnejšie. Posledné majstrovstvá Európy sa uskutočnili v roku 2023 v Rotterdame. Na tých sa nám podarilo bojovať o medailové pozície iba v jedinom prípade, keď Róbert Mezík získal po tesnej prehre vo finále striebro v kategórii BC2. Už vtedy, nespokojný po prehratom finálovom zápase sľuboval, že ak dostane podobnú príležitosť získať titul majstra Európy v budúcnosti, nepustí ju z rúk. V Záhrebe svoj sľub naplnil dokonale, keď nielenže získal cenné zlato, ale oplatil finálovú prehru z Rotterdamu svojmu premožiteľovi Izraelčanovi Levimu. Nás však teší dvojnásobne, že k jeho zlatu sa pridali aj ďalší naši reprezentanti a zbierku s chorvátskeho šampionátu doplnili o ďalšie dve medaily, tento krát s bronzovým leskom.
Záhrebské majstrovstvá Európy v boccii boli najväčšou súťažou tohto športu, aká sa kedy v Chorvátsku konala. V súťažiach jednotlivcov, párov a tímov štartovalo celkovo 127 súťažiacich z 22 krajín, vrátane Slovenska. Slovenské farby na šampionáte hájila desiatka reprezentantov – Tomáš Král, Rebeka Husvéthová (BC1), Róbert Mezík, Rastislav Kurilák, Eliška Jankechová (BC2), Michal Tižo, Ľuba Škvarnová (BC3), Martin Strehársky, Marián Klimčo a Kristína Vozárová (BC4).
Fantastickú formu predviedol v súťaži jednotlivcov kategórie BC2 Róbert Mezík, keď celým turnajom prešiel bez jedinej prehry. Už v priebehu zápasov skupinovej fázy turnaja ukazoval, že do Záhrebu prišiel veľmi dobre pripravený. V troch zápasoch skupinovej fázy stratil len dva body, pričom ich svojim súperom „nasúkal“ rovných dvadsaťpäť. Zaslúžene tak postupoval z prvého miesta do ďalších vyraďovacích bojov. V štvrťfinále ho čakal Holanďan Marco Dekker, ktorý v skupinovej fáze podľahol iba obhajcovi titulu majstra Európy – Izraelčanovi Nadavovi Levimu. Navyše v skupinovej fáze dosiahol vôbec najvyššie skóre v jednom zápase, keď Chorváta Turkoviča porazil 19:0! Výsledky Holanďana v skupinovej fáze teda naznačovali, že to pre nášho reprezentanta nebude vôbec ľahký súper. Tomu zodpovedal aj priebeh štvrťfinálového zápasu a hoci Mezík nedovolil Holanďanovi zisk väčšieho počtu loptičiek, po prvých dvoch smenách prehrával 0:2. V tretej smene však položil základ svojho úspechu. Hoci smenu zahajoval jeho súper, dokázal zápas otočiť a vyrovnal na 2:2. „Vedel som, že teraz Holanďana dokážem poraziť, len to chcelo možno trochu zmeniť rytmus hry, prekvapiť ho. V štvrtej smene som sa preto rozhodol zariskovať a rozohral som na veľkú vzdialenosť. Nakoniec to vyšlo a to bolo pre moje víťazstvo v štvrťfinále rozhodujúce“ povedal Róbert Mezík po skončení zápasu. Postup do semifinále bol teda zaslúžený a čakal ho v ňom víťaz skupiny D – Belgičan Francis Rombouts. Náš reprezentant pôsobil v zápase pokojne a takmer vždy si dokázal „na prvú“ poradiť aj s dobre zahratými loptami súpera. V prvých dvoch smenách zobral Belgičanovi po bode a v tretej po záverečnom meraní dokonca tri. Štvrtú smenu už dokázal s pokojom kontrolovať a tak po sústredenom a vyrovnanom výkone vyhral presvedčivo 6:0 a postúpil do finále. A to nemohlo vyzerať inak, ako už tradične, keď súperom v ňom bol nášmu reprezentantovi už po druhý krát v histórii skúsený Izraelčan Nadav Levi. Róbert Mezík mu mal čo oplácať, veď len pred dvomi rokmi v Rotterdame sedel ešte veľmi dlho v hale a nevedel sa zmieriť s tým, že mu Izraelčan vo finálovom zápase „vyfúkol“ vytúžený titul majstra Európy. Náš reprezentant už takýto scenár nechcel dopustiť a svoje ambície videl pred zápasom celkom jasne – „Cítil som, že po dvoch tituloch vicemajstra Európy už prišiel čas posunúť sa vyššie a potvrdiť tak aj výsledok z PH Paríž 2024, kde som obsadil 4. miesto a zo všetkých Európanov skončil v celkovom hodnotení najvyššie.“ Aké veľké bolo odhodlanie nášho reprezentanta, tak vyzeral aj jeho vstup do zápasu. Po dvoch smenách viedol už 5:0 (2:0, 3:0). Vo chvíli, keď po vydarených prvých loptách v tretej smene videl, že ju vyhrá minimálne 2:0, súpera netrápil a zvyšné lopty odovzdal. O zápase tak bolo pred záverečnou štvrtou smenou rozhodnuté, nakoľko skóre 7:0 už neumožňovalo Izraelčanovi s výsledkom čokoľvek urobiť. To, že v záverečnej štvrtej smene zobral Izraelčan dva body, iba zmiernilo jeho vysokú prehru.
Po výsledku finálového zápasu 7:2 sa z titulu majstra Európy zaslúžene tešil náš reprezentant: „Tento titul znamená pre mňa veľmi veľa. Prichádza práve v období, keď som už dlhodobo cítil, že patrím na špicu európskej elity v kategórii BC2. Aj na paralympiáde v Paríži moje umiestnenie naznačilo, že môžem mať tie najvyššie ambície. Som šťastný, že sa potvrdili a teším sa aj z toho, že som Levimu v priateľskom slova zmysle vrátil trpkú finálovú prehru z Rotterdamu 2023. Čo je však ešte cennejšie, titul majstra Európy mi zabezpečuje priamu účasť na budúcoročné majstrovstvá sveta “.
Okrem triumfu Róberta Mezíka však naša výprava v súťaži jednotlivcov dokázala, že tento rok nezostane jeho zlato v medailovej zbierke Slovenska osamotené. Pridal sa k nemu v kategórii BC1 náš ďalší skúsený reprezentant Tomáš Král. Podobne ako Mezík aj Král si počínal v skupinovej fáze suverénne. Vyhral 3-člennú skupinu C s vysokým skóre 9:1. Jeho štvrťfinálový súper Roman Sajdák (ČR) postupoval ako druhý zo skupiny „A“. Tomáš Král mu vo štvrťfinálovom zápase však nedovolil prakticky nič a po vysokej výhre 9:1 sa mohol tešiť na semifinále. V tom ho však čakal súper z inej kategórie. Portugalčan André Ramos patrí už roky k absolútnej špičke kategórie BC1 a hoci ho náš reprezentant veľmi dobre pozná, proti jeho hernému štýlu bolo preňho vždy ťažké presadiť sa. Nášmu skúsenému boccistovi sa to nepodarilo ani tentokrát a po prehre 2:5 mu zostala iba nádej malého finále. V ňom však už dobre hrajúci Král nezaváhal a po víťazstve nad Grékom Soulanisom 4:0 sa zaslúžene postavil na bronzovú priečku stupňa víťazov kategórie BC1.
Z ďalších zástupcov Slovenska postúpil zo skupinovej fázy v súťaži jednotlivcov do štvrťfinále aj Marián Klimčo, avšak prehral s Ukrajincom Kolinkom 0:6 a ďalej nepokračoval. Ostatní skončili svoje účinkovanie na turnaji v základných skupinách.
Po skončení súťaže jednotlivcov nasledovali na šampionáte súťaže tímov a párov. V nich sme mali zastúpenie v podobe tímu BC1-2 v zložení Mezík / Král / Jankechová, páru BC3 – Tižo / Škvarnová a páru BC4 – Strehársky / Vozárová. Najviac sa z nich darilo tímu BC1-2, ktorý svoje účinkovanie nakoniec dotiahol až do bojov o medailové pozície. Tím v zložení Róbert Mezík, Tomáš Král a Eliška Jankechová je už spolu pomerne dlho a prešiel si viacerými náročnými turnajmi a zápasmi. Preto aj v rámci majstrovstiev Európy bol jeho cieľ postavený vyššie – postúpiť do vyraďovacej fázy a zabojovať o semifinálovú účasť. „Vedeli sme, že vyhrať skupinu znamená priamo postúpiť do semifinále a mať istotu bojov o medaily. V skupine B sme mali Francúzov, Španielov a Izrael, pričom sme predpokladali, že o postupe z prvého miesta sa rozhodne medzi nami a Francúzmi. My sme skupinu vyhrali, Francúzi však na prekvapenie prehrali so Španielmi, ktorí tak postúpili do štvrťfinále na ich úkor“ zhodnotil účinkovanie tímu BC1-2 jeho kapitán Róbert Mezík. Semifinálová účasť bola dobrým východiskom pre to, aby náš tím zabojoval o stupne víťazov a zabezpečil si tak priame miestenky na MS 2026. A hoci v semifinálovom zápase nedokázal poraziť Portugalcov (2:5), v malom finále o 3. miesto zdolal Holandsko 5:4 a získal veľmi cenné bronzové medaily. „Škoda semifinálového zápasu s Portugalskom, určite je v našich silách zdolávať aj takéto tímy. Až do poslednej smeny sme s Portugalcami držali krok a o víťazovi sa tak rozhodovalo až v nej. Tú sme však už v úvode nezvládli tak, ako sme si predstavovali a o výsledku bolo prakticky rozhodnuté. Výsledné 3. miesto je však výbornou správou pre celý tím BC1-2. V ďalšom účinkovaní kolotoča medzinárodných turnajov im prajem, aby si získanú pozíciu udržali a dobre sa pripravili na budúcoročné majstrovstvá sveta“ povedal po návrate zo Zágrebu reprezentačný tréner Martin Gabko.
Párom BC3 a BC4 sa postup zo skupinovej fázy nepodaril. Pár BC3 po jednom víťazstve a dvoch prehrách skončil na 3. mieste skupiny „A“ a rovnaká pozícia patrila páru BC4 v trojčlennej skupine „C“. „Je mi ľúto, že sa tímom BC3 a BC4 nepodarilo v Záhrebe lepšie zvládnuť skupinovú fázu turnaja. Aj keď ich možnosti boli čiastočne oklieštené predchádzajúcimi i pretrvávajúcimi zdravotnými problémami, postup zo skupiny sme si stanovili ako výkonnostný cieľ. Vzhľadom na absenciu lepšieho výsledku z majstrovstiev Európy to už budú mať v ďalšom súťažnom účinkovaní na medzinárodnej úrovni oveľa náročnejšie“ skonštatoval reprezentačný tréner Martin Gabko a dodal, že všetkým reprezentantom ďakuje za vzornú reprezentáciu Slovenska. Celkové účinkovanie na šampionáte považuje za úspešné a zakladajúce dobrý odrazový mostík pre ďalšie snaženie a zlepšovanie v dôležitých medzinárodných konfrontáciách.
Okrem náročného kolotoča dôležitých a vysoko bodovaných medzinárodných turnajov našich čaká v budúcom roku svetový šampionát, ktorý sa uskutoční v lete 2026 a hostiť ho bude Soul.
Foto: archiv SZTPŠ, Martin Gabko
