Dlhé, ešte stále zimné večery rada trávim na dobrom filme v kine, na sedačke s knihou alebo hoci na káve s kamarátmi. Nečakala som, že príde aj večer, počas ktorého budem na vozíku, a pritom ešte aj hrať basketbal.
Bol to pracovný výjazd. Po klube, v ktorom už niekoľko rokov trénujú vozičkári basketbal v Trenčíne, sa dala dokopy skupina záujemcov o tento šport aj v Bratislave. Stretávajú sa každý pondelok v telocvični Základnej školy na Tbiliskej ulici, pod vedením Denisa Miezgu trénujú streľbu na kôš, prihrávky či dribling, a ak sú prítomní minimálne štyria hráči, hrá sa aj tréningový zápas. Buď ako street basket (na jeden kôš), pri väčšom počte hráčov na oba koše.
„Venujem sa basketbalu takmer desať rokov, ako hráč hrávam stále rád vysokoškolskú ligu a ako tréner som doteraz spolupracoval hlavne s deťmi. Stále som však hľadal ďalšie možnosti, ako ľuďom ukazovať, prečo je tento šport skvelý a prečo ho milujeme. Keď prišla ponuka rozbehnúť začínajúci klub hráčov na vozíku, povedal som si, že to je to, čo hľadám,“ vysvetľuje tréner Miezga. „Môžem pracovať s ľuďmi, ktorým napriek ťažkému zdravotnému znevýhodneniu nechýba vášeň, dravosť a chuť hrať.“
Ideme na to!
Veľa zmien oproti basketbalu zdravých vozičkári nemajú, dokonca aj kôš sa nachádza v rovnakej výške, ako ho má aj LeBron James. Trochu inak vyzerá driblovanie, keďže hráč na vozíčku musí okrem lopty kontrolovať aj to, kam ho vedú kolesá. Musí dokázať chytiť priamočiare prihrávky od tela, ale aj hodiť „padáčik“. Pri tréningu začiatočníkov stačí športovcovi štandardný invalidný vozík, na ostrú hru je lepší športový model s úpravou proti prevráteniu (ale bez bŕzd!). Basketbal na vozíku je totiž šport rýchly a celkom kontaktný. Boli ste už niekedy na elektrických autíčkach na hodoch či vinobraní? Tak si viete celkom dobre predstaviť, ako asi vyzerá kontakt hráčov na vozíkoch v pohybe. 😊
„Okrem chuti zahrať si je pre záujemcov o tento šport dôležité, aby mali čo najviac zdravé ruky a najlepšie aj vrchnú časť tela. Aj keď máme aj hráčov, ktorí v závislosti od zdravotného znevýhodnenia napríklad neovládajú brušné svalstvo. Podľa toho sa im však na zápasoch prideľujú body, takže to netreba brať ako zásadné mínus,“ dodáva tréner. Aktuálne sa na bratislavských tréningoch strieda 10 až 12 nádejných basketbalistiek a basketbalistov na vozíku, dvere sú otvorené aj pre ďalších záujemcov s akýmkoľvek zdravotným znevýhodnením.
A tak sa aj stalo, že hoci som prišla pôvodne zbierať informácie do článku, nakoniec som sadla na voľný vozík, doplnila chýbajúceho hráča a zahrala si s partiou našich basketbalistov mimoriadne dynamický súboj. „Bol to zatiaľ asi najlepší tréningový zápas, aký sme doteraz mali,“ skonštatoval na konci očividne spokojný a očividne spotený tréner.
Ak by ste si chceli aj vy basketbal na vozíku vyskúšať a možno sa preň aj nadchnúť, ozvite sa Pavlovi Bílikovi, na úseku mládeže, rozvoja a vzdelávania pri SZTPŠ – mail bilik@sztps.sk, mobil: 0905 788 435.
Autor blogu: Eva Bacigalová
Foto: archív SZTPŠ
