Stolný tenis, podobne ako veľa ďalších športov, zažil svoju paralympijskú premiéru v Ríme 1960. V roku 1976 v Toronte pribudli už aj stojaci hráči – amputovaní a les autres. Štartujú v ňom všetky druhy telesných znevýhodnení, pričom športovci sú rozdelení na sediacich (vozičkári) a stojacich. Muži a ženy si merajú svoje sily v súťažiach jednotlivcov a tímov. Hrá sa maximálne päť setov, v každom do 11 bodov, resp. pokiaľ jeden zo súperov nezíska o dva viac.

Súťaže sa riadia mierne modifikovanými pravidlami medzinárodnej stolnotenisovej federácie (ITTF), ktoré sa týkajú najmä podania u vozíčkárov. Podľa druhu znevýhodnenia (berie sa do úvahy svalová dispozícia, pohybové obmedzenia, rovnováha na vozíku i schopnosť udržať raketu) sú športovci rozdelení do 10 skupín – TT1-10. V prvých piatich súťažia vozičkári, vo zvyšných stojaci. Skupina TT-11 bola vytvorená pre mentálne znevýhodnených športovcov..

Kontakt pre záujemcov: