Boccia patrí medzi športy, ktoré dokážu spájať súťaživosť, emócie aj silné životné príbehy. Počas SAYG 2026 sme sa porozprávali s Michaelou Balcovou o priebehu turnaja, mladých slovenských nádejach, zahraničnej konkurencii, jej vlastnej športovej ceste aj o tom, čo by si želala do ďalšieho obdobia.
Ako zatiaľ prebieha turnaj a ako ste s jeho priebehom spokojní?
„Turnaj zatiaľ prebieha veľmi dobre. Začali sme ráno prvými zápasmi a aktuálne máme za sebou približne polovicu dňa. Už sa pomaly rysuje, kto bude postupovať zo skupín a kto, naopak, nie. Samozrejme, rozhodnuté bude až zajtra, keď uvidíme, kto sa napokon postaví na stupne víťazov.“
Účasť je pomerne pekná. Ste s ňou spokojní?
„Máme trošku menšiu účasť, než sme možno očakávali, pretože sa náš turnaj časovo prekrýva s jedným podujatím v Česku. Vieme, že viacerí športovci išli práve tam. Dokážeme si teda predstaviť aj väčšiu účasť, ale, samozrejme, máme dostatok športovcov a teší nás, že prišli.“
Medzi účastníkmi sú aj známe tváre a športovci zo zahraničia. Spomínali ste napríklad účastníčku z Maďarska, ktorá sa objavila aj na predchádzajúcich ročníkoch.
„Áno, slečna z Maďarska chodí pravidelne. Je naozaj veľmi šikovná a už sa zúčastňuje aj medzinárodných turnajov, takže je na veľmi dobrej úrovni. Je to motivácia aj pre našich športovcov. Veľmi sa teším, že prišli účastníci z rôznych krajín a môžu si takto pomerať sily.“
Čo nové tváre a mladé slovenské nádeje? Majú tu niektorí z nich premiéru?
„Určite. Máme tu dvoch veľmi mladých slovenských športovcov, pre ktorých je toto v podstate prvá súťaž. Sú to Tamarka Horváthová a Matej Škvarka. Je vidieť, že sú ešte mladí a možno ani nervy zatiaľ nepracujú tak, ako by mali. Sú nervózni, ale je to úplne prirodzené. Verím, že po niekoľkých rokoch a s pribúdajúcimi skúsenosťami sa im podarí získavať medaily pre slovenskú bocciu.“
Pri stolnom tenise sme sa pýtali aj na záujem mladých športovcov. Ako je to v tomto smere s bocciou?
„Myslím si, že celkovo je dôležité vytvárať možnosti pre deti. Neviem, či môžeme hovoriť priamo o záujme o bocciu, ale verím, že rodičia, ktorí majú deti so zdravotným znevýhodnením, sa snažia hľadať možnosti, ako im vyplniť čas a kde by mohli nájsť zmysel života a radosť z neho. Verím, že aj takýmito akciami dokážeme prilákať nových športovcov a ukázať im, že aj napriek telesnému znevýhodneniu sa dá športovať a budovať krásny život.“
Vy sa boccii venujete prakticky celý život, a to nielen ako športovkyňa, ale dnes už aj ako trénerka. Ako vnímate svoju cestu počas všetkých tých rokov?
„Nebolo to úplne jednoduché, pretože môj koniec športovej kariéry nebol úplne dobrovoľný. Boli tam iné okolnosti, pre ktoré som musela kariéru ukončiť. Keby som mohla, určite by som ešte pokračovala. Na druhej strane si myslím, že za roky, ktoré som odšportovala, a za všetky úspechy, ktoré sa mi podarilo vybojovať, môžem mladým odovzdať čo najviac svojich skúseností a informácií. Sú to veci, ktoré možno pomohli mne v čase, keď som začínala. Baví ma to a veľmi rada odovzdávam ostatným všetko, čo som sa naučila. Som za to spokojná.“
Vidíte v mladšej generácii aj potenciálnych budúcich účastníkov paralympiád či majstrovstiev sveta?
„Určite tomu verím. Sú šikovní, veľmi trpezliví a, samozrejme, tvrdo na sebe pracujú vo všetkých ohľadoch. Verím, že o pár rokov o nich budeme určite počuť.“
Máte ako trénerka nejaký cieľ alebo želanie do najbližšieho obdobia?
„Ja si vždy želám hlavne to, aby ľudí bavilo to, čo robia. Nech je to šport alebo čokoľvek iné, dôležité je, aby ich to napĺňalo a bavilo. Život je naozaj o tom, aby sme robili veci, ktoré nás napĺňajú a pri ktorých sme šťastní.“
Foto: Roman Benický
