To boli preteky. Súperi sa dnes na strelnici v Chateauroux mohli rozkrájať, na dokonale strieľajúcu slovenskú dvojicu Vadovičová – Malenovský nemali. Najviac divákov prišlo na strelnicu podporiť Brita Matta Skelhona (skončil piaty), no aj oni v závere sledovali čisto slovenský súboj o zlato.
Vyhrala ho napokon Veronika Vadovičová, rozdielom 0,6 bodu, no Rado Malenovský nesmútil. Sledovať šťastné a objímajúce tváre v hľadisku muselo byť pre každého Slováka v hľadisku dojímavým okamihom. „Škoda, že sa slovami nedá opísať ten pocit, aký momentálne prežívam. A pritom ja nervózny nebývam, ale dnes som bol. V kvalifikácii aj vo finále. Aj ruky sa mi triasli. Keď sa vo finále rozhodovalo o štvrtom či piatom mieste, s tými ranami som sa dosť trápil. A len dúfal, že sa história mojich nešťastných umiestnení už opakovať nebude,“ priznal sa v mixzóne šťastný Rado Malenovský.
Za striebrom bez hlúpych myšlienok
Hoci je Rado už dvojnásobný majster sveta, na paralympiáde nie a nie preniknúť na medailový stupienok. Až Paríž, lepšie povedané strelnica v Chateauroux všetko zmenila. „Konečne sme to odkliali. Spadol mi kameň zo srdca,“ žiaril jeho otec a tréner Dušan Malenovský. Počas finále bol ako na ihlách, no potom sa usmieval na všetky strany.
Radova mama a brat s rodinou v hľadisku rovnako prežívali emotívne okamihy. „Môj brat sem priviezol svoju rodinu a zobral aj maminu. Otec ma trénuje. Mal som tu dnes okolo seba všetkých najbližších. Nedokážem opísať, aký som šťastný. Tie hodiny tréningu sa oplatili. A či mi nebolo ľúto, že sa mi nepodarilo vystúpiť až na vrchol a zdolať aj Veroniku? Poznám ju veľmi dlho, sme dobrá partia a dnes vyhrala zaslúžene. Ja som najmä šťastný, že som to ustál. Že sa mi z hlavy podarilo dostať hlúpe myšlienky a sústrediť sa len na terč,“ rozprával rodák zo Skalice, ktorý sa usadil v Šaštíne-Stráže.
Veronika: Konečne sa pokojne vyspím
Víťazka Veronika Vadovičová dnes v Chateauroux v ničom nepripomínala parastrelkyňu, ktorá si v úvodnej disciplíne vzduchovke v stoji vybojovala až šieste miesto. Od rána vo vzduchovke v ľahu strieľala v pokoji a aj to tak vyzeralo. Vyhrala kvalifikáciu aj samotné finále. Dokonca v paralympijskom rekorde. Malenovský sa mohol rozkrájať, na zlato nedostal šancu. „Do dnešného rána som sa zobudila ako iný človek. Kým v tej prvej disciplíne som svoju šancu premrhala, dnes to bolo ukážkové. A pritom toto je silnejšia disciplína. Veď v nej strieľame spolu s mužmi,“ opisovala svoje pocity dnes už päťnásobná paralympijská šampiónka.
A čo sa jej preháňalo v hlave v momente, keď zostali v boji o prvenstvo len dvaja Slováci? „Želala by som to prvenstvo aj Radovi, ale pošťastilo sa mne. Sme dobrá dvojka, partia, jeden druhému želáme úspech. Bola tu tentoraz obrovská konkurencia. Španiel Saavedra býva väčšinou neprekonateľný, aj Ukrajinka Ščetniková vie zastrieľať skvele, no to športové šťastie sa dnes usmialo na nás dvoch. Možno aj nejaká malá oslava bude,“ priznala 41-ročná parastrelkyňa z Vinohradov nad Váhom.
„A teraz sa konečne poriadne vyspím. Doteraz som totiž mala nepokojný spánok. Teraz budem zaspávať pokojne a spokojná,“ usmievala sa Vadovičová.
Čisto slovenský súboj o zlato už obaja naši parastrelci na Svetovom pohári zažili. „Myslím si, že v Mníchove a raz práve tu v Chateauroux. Skončilo to 1:1, raz vyhrala Veronika, raz Rado,“ zamyslel sa Vadovičovej tréner Milan Goleňa. Na paralympiáde je to však skutočne unikát, aj preto rozdávali po súťaži obaja naši rozhovory aj iným médiám. Ako napríklad organizátorom Hier či švédskej televízii.
Človeku je až ľúto, že po novom si strelci môžu na jedných paralympijských hrách vybrať len tri disciplíny. A nie štyri, ako kedysi. Možno by sme sa podobných okamihov dočkali častejšie.
Zdroj: paralympic.sk
Autor článku: RASTISLAV HRÍBIK
FOTO TASR – Jaroslav Novák
