Slovo fyzioterapeut sa komplikovane píše a ešte komplikovanejšie vyslovuje, ale tento „liečiteľ pohybom“ je v športe zdravotne znevýhodnených úplne zásadnou postavou.
Zatiaľ čo zdravý športovec ho vyhľadá, ak si potrebuje liečiť zranenie, aby sa čo najskôr vrátil do pôvodného stavu a k svojej športovej disciplíne, športovec s telesným znevýhodnením potrebuje fyzioterapeuta na to, aby s jeho pomocou udržiaval svoju funkčnosť na čo najvyššej úrovni a ideálne aj funkčnosť zvýšil. „Môžeme ešte rozlišovať aj medzi človekom, ktorý utrpel úraz a tým, ktorý má zdravotné znevýhodnenie od narodenia. Pri tom prvom je mojím cieľom návrat k stavu pred úrazom tak, ako to je len možné. Pri vrodenom probléme sa snažím vytvoriť taký stav, aby bol klient čo najviac nezávislý,“ dopĺňa Martin Šóš, fyzioterapeut, ktorý roky spolupracoval aj so slovenskými parahokejistami. Práve práca so športovcami obohatila jeho skúsenosti aj zručnosti a on o nej hovorí s ozajstnou vášňou.
Pri športe nie je totiž dôvod až tak prihliadať na druh znevýhodnenia, na to, či je klient vozičkár, nemá jednu nohu alebo nemá žiadnu nohu. „Moja úloha je úplne rovnaká ako pri zdravých športovcoch. Ak sa hráč zraní, musím ho čo najskôr dostať späť do hry. Úžasnou pridanou hodnotou fyzioterapie v práci s telesne znevýhodnenými je fakt, že samotný parašport sa stáva terapeutickým nástrojom.“
Chcete príklad? Tak si predstavte koleno Petry Vlhovej. Ak sa mu niečo stane, jej fyzioterapeut robí všetko možné, aby Peťa mohla znova pretekať. Ak však začne pobolievať zápästie Mariána Ligdu, fyzioterapeut myslí na to, aby mohol nielen naďalej hrať parahokej, no aj ovládať svoj vozík, šoférovať alebo sa hrať so synom. „Je to skutočná výzva, ak do svojej práce takto dostávam úplne novú dimenziu,“ teší sa Šóš.
Liečba pohybom alebo chôdza po sediačky
Zdravotne znevýhodnení športovci nevyhľadávajú fyzioterapeuta preto, aby si liečili svoje znevýhodnenie. Prídu preto, lebo im niečo iné komplikuje život a teda aj športovanie. Nástroje, s ktorými môže Martin Šóš pomôcť, sú však diametrálne odlišné, ako pri zdravých športovcoch. „Ak Mariána Ligdu bolí zápästie, nemôžem mu poradiť, aby rukou týždeň nehýbal. Veď je vozičkár, potrebuje stále obe ruky. Z môjho fyzio kufríka tak musím vytiahnuť také cviky alebo opatrenia, aby ostal plne funkčný. Liečime pohybom. Nie pokojom.“
Ako sa niečo také robí, keď každý jeden pohyb človeka bolí? Veľmi špecifickým dávkovaním cvičení, ktorých cieľom je bunky v mieste bolesti remodelovať. Nenechať ich oddychovať, ale preskupiť ich tak, aby opäť začali fungovať bez bolesti. „Napríklad bežný tenisový lakeť bolí vozičkára pri každom zábere na vozíku, ale on potrebuje ovládať. Nemôžem mu teda dať sadu cvičení ako zdravému, musím sa vynájsť. Napokon, je to ako pri varení, keď chcete navariť šošovicovú polievku, ale bez šošovice,“ usmieva sa a dáva ďalšie zvláštne prirovnanie: „Preto pri fyzioterapii používame aj chôdzu po sediačky.“
Chôdza je naozaj najprirodzenejší a pre telo najzdravší pohyb, vozičkárovi však môže fyzioterapeut len ťažko odporučiť, aby chodil. „Ak však od pása nahor všetko funguje, vieme spolu chôdzu simulovať. Najtypickejší je pre ňu špecifický pohyb chrbtice, takže ak ho chcem dosiahnuť pri nechodiacom klientovi, podarí sa mi to napríklad pri jazde na koni. To je poslanie hipoterapie – mozog si myslí, že telo kráča, chrbtica robí všetky potrebné pohyby, ide o perfektnú simuláciu chôdze.“
Ak to máte k najbližšiemu koňovi ďaleko, vyskúšajte v teple domova cvičenie v sede, ktorého súčasťou je retrakcia krčnej chrbtice. Keďže názov je to doktorský a tiež komplikovaný, medzi slovenskými parahokejistami sa pre toto ľahké cvičenie uchytilo označenie šošáky. Martin Šóš dobre vie, prečo. 😊 „Je to vlastne zasunutie brady dozadu vo vzpriamenom sede. Áno, vznikne pri ňom dvojitá brada a v zrkadle sa nechcete vidieť, ale ak cvičenie urobíte desaťkrát za sebou, mali by ste cítiť úľavu. Určite sa ho oplatí skúsiť ako prvú vec, neublíži a v ideálnom prípade pomôže.“ Na stuhnuté plecia a bolesti hlavy sa samozrejme sťažovali aj parahokejisti. Buď sedia na hokejových sánkach alebo na vozíku alebo za volantom alebo za počítačom. Preto Martin Šóš skusmo zaradil na začiatok aj na koniec každého ich tréningu retrakciu a chalanom pozoruhodne pomohla. Potešilo ho, keď mu z nedávnych paralympijských hier v Taliansku od nich prišla správa: vďaka za šošáky.
Povedz mi, koľko času máš, a ja ti vymyslím cvik
Čo žije, to sa hýbe. Každý z nás prišiel na svet preto, aby sa pohyboval. Aj keď nemá funkčné nohy, veď aj dýchanie je neustály pohyb. Jednoduchá fyzioterapeutická rada teda hovorí: hýbte sa. Dvojnásobne to platí práve v športe zdravotne znevýhodnených. A zatiaľ čo dôsledkom vrcholového športu zdravých môže byť skutočne sarkastický bonmot, že vedie k trvalej invalidite, vrcholový šport zdravotne znevýhodnených sa stáva účinným terapeutickým nástrojom na zlepšenie psychickej aj fyzickej pohody športovca.
„Preto mám svoju prácu tak rád,“ dodáva Šóš. „Mojou hlavnou úlohou je pomôcť klientovi, aby sa dokázal svojej bolesti zbaviť sám. Aby bol sám sebe fyzioterapeutom a aby bolo našich stretnutí čo najmenej. Nevychádzam len z toho, čo vidím, ale hlavne počúvam, čo mi pacient hovorí. Spolu potom hľadáme cestu k jeho uzdraveniu, vťahujem ho do pátrania po tom, čo mu pomôže. A áno, viem mu poradiť cvik, aj keď povie, že na cvičenie nemá čas.“
Blog napísala Eva Bacigalová
