Posledný mesiac školského roku je predzvesťou prázdnin a že sa blíži čas oddychu, hier a minima povinností avizuje už jeho začiatok – Medzinárodný deň detí.Oslavuje sa aj v rodinách našich športovcov. Dokonca to vyzerá tak, že hoci majú najrôznejšie telesné znevýhodnenia, pre svoje deti sú skvelým vzorom a motiváciou k športu, symbolom nezlomnosti a schopnosti prekonávať (nielen športové) prekážky. Potom sa aj Medzinárodný deň detí stane len ďalším dôležitým dňom v tréningovom procese.
A teraz vás všetkých porazím
Hoci Laura Masaryková, pätnásťročná dcéra hráča tenisu na vozíku Tomáša Masaryka, vekovo medzi deti stále patrí, jej každodenná rutina tomu vôbec nezodpovedá. Je to Tomášova chyba, že v jeho domácnosti sa kade tade váľajú tenisové rakety! Laura jednu z nich v piatich rokoch vzala do ruky a prehlásila: „A teraz vás všetkých porazím.“ Dá sa povedať, že odvtedy ide za týmto cieľom.
„Keď sa najprv narodil Tomáš a po ňom Laura, ako každý rodič som chcel, aby deti boli predovšetkým zdravé. Potom to bola už len otázka výberu. Od malička videli otca vozičkára hrať tenis, k športu ich to prirodzene ťahalo a ja som ich vždy podporoval,“ hovorí Tomáš Masaryk. „Syn Tomáš hrával futbal. Lauru najprv nadchla gymnastika a pobláznila tým celú rodinu. Museli sme sa zhromaždiť na záhrade, ona nám predviedla svoju zostavu s kotúľmi a stojkami, my sme jej museli tlieskať a môj otec ešte robil aj moderátorskú kulisu, rozprával, ako je na štadióne stotisíc divákov a všetci čakajú na výkon Laury Masarykovej.“ Pohybovo nadané dievča sa napokon vrátilo k tenisovej rakete a urobilo dobre. Mala iba desať rokov a začalo sa o nej hovoriť ako oskutočnom talente. Dnes figuruje v juniorskom svetovom rebríčku hráčok do 18 rokov a medzi dievčatami narodenými v roku 2011 patrí do prvej desiatky!„Nikdy sme ju do ničoho nenútili a opakovali, že to, čo chce dosiahnuť, je iba jej rozhodnutie. Pri individuálnom športe,medzi ktoré patrí aj tenis, je najdôležitejšie budovať sebavedomie hráča. Na to sa teraz pri Laure sústreďujem. Snažím sa jej vysvetľovať, aby napriek úspechom nebrala šport ako svoj celoživotný cieľ. Aktívna kariéra športovcov sa väčšinou končí po tridsiatke, no všetko, čo sa naučia, im môže uľahčiť život do budúcna. Vďaka tenisu môže z Laury vyrásť silná osobnosť. Veď je to jeden z najťažších športov, hlavne po psychickej stránke. Na kurte sa každý rozhoduje sám sa seba.“Ako mimoriadne talentovaná hráčka má už Laura Masaryková okolo seba tím ľudí, ktorí dohliadajú na jej progres – na primerané dávky tréningu, posilňovania aj relaxácie, vhodné stravovanie, praktické vybavenie športovým oblečením a kvalitnými tenisovými raketami a samozrejme na budovanie psychickej odolnosti. V tomto roku ju navyše čaká dôležitá zmena – po ukončení základnej školy v Holíči začne študovať na športovejstrednej škole v Bratislave. Je pred ňou teda zrejme ešte viac cestovania ako doteraz, či už s otcom Tomášom alebo aj bez neho. „Keď som nedávno hral na US Open svoj prvý Grand Slam, vzal som so sebou celú rodinu. Veď aj ja som si to šiel predovšetkým užiť. Pre Lauru to bol určite ešte väčší zážitok ako pre mňa. Fotila sa s každým, koho chytila,“ smeje sa Tomáš. „Má fotku s Novakom Djokovičom aj so svojím najväčším vzorom Arynou Sabalenkovou. Predovšetkým však videla zákulisie takéhoto veľkého podujatia a skutočnú motiváciu najväčších hviezd tenisu.“ Celé detstvo intenzívne športoval aj starší syn Tomáša Masaryka, ktorý má meno po otcovi. Začínal takisto s tenisom, napokon sa rozhodol pre futbal a venoval sa mu až do osemnástky. Ako čerstvo dospelý sa už viac zaujíma o svet podnikania, naďalej však denne športuje a boxuje.
Šport je ideálna príprava do života
Stolná tenistka Alena Kánová si na tohtoročný Medzinárodný deň detí tiež pamätá ako na deň vo švungu. „Anička mala tanečné vystúpenie a Ninka turnaj v tenise. Jedna má osem a druhá jedenásť rokov, možno sa to nezdá, ale dlho deťmi nebudú, tak si prvého júna vždy pripomenieme, že majú sviatok.“ Pred športom dievčatá ani nemali šancu uniknúť. Kánovci a Šúryovci sú športové rodiny a Alenka, hoci bola dvakrát na materskej dovolenke, nevynechala ako reprezentantka v parastolnom tenise ani jednej súťažný rok. „Dievčatá vyrastali v športových halách na turnajoch, sústredeniach a tréningoch, dokonca som ich zvykla na stolnotenisovom stole aj prebaľovať. Najviac sa vždy tešili na chlapcov z tímu, lebo tí s nimi vždy žartovali a zabávali ich,“ hovorí. „Dávame im príležitosť vyskúšať si všetky možné športy, či už cyklistiku, bedminton, tenis, lyžovanie alebo bežecké disciplíny. Veľmi nám na tom ako rodičom záleží, hlavne keď registrujeme, ako málo dnes mnohé deti športujú. Nedávame im to však za vinu, je to zodpovednosť rodičov a mali by aj v tomto byť svojim deťom vzorom. Napokon, práve čas strávený spolu pri športovaní rodinu stmeľuje. Šport je ideálnou prípravou do života, lebo nás učí poznávať svoje limity, prekonávať prekážky, prehrávať, naučiť sa fungovať v tíme a vedieť hrať fairplay.“ Aj podľa Alenky Kánovej berú mnohým deťom zbytočne veľa času mobily a sociálne siete, niet divu, že sa nemajú kedy aktívne hýbať.
Na Ninku a Aničku netlačí, najdôležitejšie je, aby ich šport stále bavil. „Obe sa zatiaľ vždy tešia na preteky a turnaje a vidím na nich, že sa chcú stále zlepšovať. Staršia má očividne talent na raketové športy, mladšia na moderný tanec. Sme vo fáze, že obe sú už na vyššej ako základnej úrovni. Ako rodičia sme pripravení naďalej ich podporovať a veriť, že sa im športovanie nezunuje. A to ešte nevieme, čo sa bude diať, keď príde nebezpečné obdobie puberty,“ smeje sa.
Zatiaľ posledný skvelý zážitok mali obe na májových Majstrovstvách Slovenskej a Českej republiky v parastolnom tenise v Bratislave. Nielenže opäť stretli kamarátov – stolných tenistov, no mohli im pri zápasoch zbierať loptičky, pomáhať pri vydávaní obedov alebo asistovať pri odovzdávaní medailí. Pre Aničku to bola udalosť, o ktorej s nadšením doma ešte dlho rozprávala.
Blog napísala Eva Bacigalová
