Dnešný deň patril na XVII. paralympijských hrách v Paríži jednoznačne slovenským farbám. Veď počas poobedia 3. súťažného dňa sme získali hneď dve paralympijské medaily, a čo viac – obe s leskom zlata! O prvú z nich sa postaral Jozef Metelka v dráhovej cyklistike a to vo finále súťaže stíhacích pretekov na 4 km. Následne v podvečerných hodinách vo finále štvorhry MD4 v parastolnom tenise triumfovala slovenská dvojica Ján Riapoš – Peter Lovaš nad prvým nasadeným párom Jang Yeongjin/Park Sung Joo (KOR). V nádhernom a emotívne silnom zápase sa zrodilo víťazstvo slovenských farieb 3:1, keď favorit dokázal ukoristiť iba druhý set.
Tridsaťsedemročný Jozef Metelka, ktorý má amputovanú časť ľavej nohy a používa protézu, vstúpil do sobotňajšej súťaže na velodróme v St. Quentine des Yvelines ako úradujúci svetový i paralympijský rekordér s časom 4:22,772 minúty z augusta 2021 v Tokiu. V poslednej rozjazde s Atkinsonom zaostal za týmto výkonom len o dvadsaťosem stotín sekundy, no postúpil len z druhého miesta. Jeho britský súper totiž zlomil Metelkov rekord o neuveriteľných päť sekúnd a 72 stotín. Vyzeralo to tak, že o držiteľovi zlatej medaily bolo rozhodnuté ešte pred finále. Britský pilot mal aj v ňom od začiatku navrch a Metelku rýchlo dobiehal, po polovici mu dýchal na chrbát a pokúšal sa súpera dostihnúť. V takom prípade by sa preteky okamžite skončili a zlato by zavesili na krk Atkinsonovi. Mladý pretekár však tempo prepálil, postupne začal strácať z náskoku a dve kolá pred koncom spadol. “Archie spadol v rohu, v ktorom sa mne predtým pošmyklo koleso, keď som išiel kilometer s pevným štartom. Myslel som si, že som tam urobil nejakú ´somarinu´, ale zrejme je tam niečo na tej dráhe, možno je viac vydraná alebo niečo s lakom. Takže sa to zlato nakoniec nejakým spôsobom vydarilo. Nepochopiteľné pre mňa, ale hlavne, že to je,” tešil sa.
Sobotným triumfom sa pre Jozefa Metelku skončilo účinkovanie na dráhe, v Paríži však zabojuje ešte na ceste, kde ho čaká časovka aj cestné preteky s hromadným štartom. “Moja druhá špecialita je cestná časovka. Veľmi sa na to teším, teraz sa začína párty, mám jednu medailu a je to super pocit. Tá časovka je trochu vyrovnanejšia a môže sa stať všeličo, nie je to taká lotéria ako cestné preteky. Možno sa podarí ešte jedno zlato, to by bola ´pecka´,” zaželal si.
Hneď po zlatom vystúpení Jozefa Metelku sa zraky slovenských fanúšikov sústreďovali na finálový zápas para stolných tenistov Jána Riapoša a Petra Lovaša v kategórii MD4. Čakali na nich veľmi silní Kórejci – 1. nasadený pár paralympijského turnaja.
„Vedel som, že keď prídeme do haly, bude pre Kórejčanov zložité, aby nás porazili, pretože ten pokoj, skúsenosť, s ktorou sme išli a nastavenie boli prvými predpokladmi, že môžeme byť veľmi silným súperom. Ešte sme s nimi doteraz nevyhrali v tejto kategórii štvorhry MD4, odkedy sa hráva. Vzniká spojením dvoch dvojkárov alebo jedného jednotkára a jedného trojkára. Bolo to aj vidno, že ten trojkár s najľahším postihnutím bol jednoducho neudržateľný vo svojich forhendoch a bekhendoch. Taktika preto bola, aby sme eliminovali jeho hru v čo možno najväčšej miere, ale keďže má de facto zdravé ruky, jeho rotácie boli veľmi silné. To sa prejavovalo najmä v úvode, keď sme len veľmi ťažko dokázali prijať jeho servis. Bolo to teda o tom, dostať sa do nášho tempa“, začal svoje hodnotenie zápasu Ján Riapoš.
Za najdôležitejší moment označil, že dokázali ustáť prvý set. „To bolo veľmi silné a stále sme si verili, že to môže výborne dopadnúť“. A potom už preladil aj na veselšiu nôtu: „Keď sme viedli 2:1, tak sme si povedali, že už nebudeme robiť drámu pre trénera, lebo sme ho už dosť vytrápili, ako aj divákov, a skúsime to dať na 3:1“. Ale vzápätí opäť už vážnejšie dodal: „Oni tam urobili viacero taktických chýb a hlavne ten trojkár bol zbytočne premotivovaný a to nám v závere zahralo do karát a prišla zlatá medaila“. V tom čase už vedel, že Jozef Metelka získal zlato ešte pred nimi a dodal, že je rád, že Slovensko je dnes nezlomné.
Peter Lovaš, ktorý hneď pri svojej paralympijskej premiére oslavuje prvé zlato, sa zmohol už len na pár slov: „Janko už asi povedal všetko. Ale ten zápas bol naozaj ťažký. Ešte sme s nimi nevyhrali, ale mali sme určité nastavenie ako treba hrať. Myslím, že sme to celkovo dodržali a je z toho zlatá medaila“.
Nemohli sme obísť ani otázku, či predsa len Kórejčania neboli vhodnejším súperom pre finále ako domáci Francúzi, ktorých v semifinále vyradili. Tých by bola mohutne povzbudzovala celá hala a naši by museli čeliť obrovskému hluku. „Napriek tomu sme si na Francúzov verili ešte viac ako na Kórejčanov. Diváci prišli pre to, aby videli Francúzov, ale som napokon rád, že sa skôr pridali na slovenskú stranu a fandili nám, čo sme aj cítili“, dodal Ján Riapoš.
A potom sa už zlatá dvojica ponáhľala na antidopingovú kontrolu a slávnostný ceremoniál. Gratulujeme!
Finále MD4:
SVK – KOR 3:1 (12:10, 7:11, 11:7, 11:8)
Zdroj: paralympic.sk
Autor článku: Roman Vegh
Foto: Roman Benický
