V nedeľu 9. mája sa v belgickom Ostende skončil UCI svetový pohár v cestnej paracyklistike. Bolo to zároveň posledné podujatie svetovej paracyklistiky v tomto roku, výsledky ktorého mohli ešte zamiešať kartami v ambíciách získať pre jednotlivé krajiny čo najviac miesteniek na PH Tokio 2020. Paralympijské kvalifikačné obdobie sa totiž skladá z dvoch častí. V prvej časti kvalifikácie je možné získať jednu „mužskú“ a jednu „ženskú miestenku“ na každú krajinu. V druhej časti kvalifikácie sa už rozdeľujú zvyšné miestenky, pričom stropom na krajinu je 14 mužských a 7 ženských miesteniek. Takýto počet je však skôr teoretickou možnosťou, nakoľko ho majú problém naplniť aj tie najsilnejšie cyklistické mocnosti. Podľa tohto systému sa teda práve v Ostende definitívne uzavrel rebríček krajín, ktorý poskytne potrebný kľúč na konečné prerozdelenie paralympijských miesteniek do Tokia.
Pre Slovensko v tomto smere znamenal svetový pohár potvrdenie aktuálnej výkonnosti i predpokladaného počtu získaných miesteniek. Najlepšie umiestnenia vybojovali Patrik Kuril a Anna Oroszová, ktorí vo svojich kategóriách vyjazdili zhodne 4. miesto.
S otázkou, ako hodnotí vystúpenie slovenských reprezentantov na svetovom pohári a ako kvalifikačné výsledky ovplyvnia ambície Slovenska k PH Tokio, sme sa obrátili v rozhovore na reprezentačného trénera Branislava Režňáka:
Redakcia (R): „Ako hodnotíte po niekoľkých dňoch od návratu z Ostende vystúpenie našich paracyklistov na podujatí UCI svetového pohára?“
BR: „Vystúpenie celého tímu na svetovom pohári hodnotím pozitívne a v podstate sme záverečným kvalifikačným pretekom v Belgicku potvrdili aktuálne postavenie v svetovom rebríčku krajín. Zatiaľ to nie je oficiálne potvrdené, ale na základe celého kvalifikačného cyklu by nám mali do Tokia patriť 3 mužské a 2 ženské miestenky. Keďže však máme len jednu ženu – Annu Oroszovú v kategórii WH3, druhú ženskú miestenku nevyužijeme. Každopádne treba ešte chvíľu počkať na oficiálne výsledky z UCI a IPC.“
R: „Kto vás svojimi výkonmi na SP pozitívne prekvapil, prípadne zaznamenali ste vo výkonoch našich aj určité zaváhania, či neúspech?“
BR: „Skôr, ako by som hodnotil úspešné vystúpenie jednotlivcov, chcem vyzdvihnúť atmosféru v tíme a silu kolektívu, ktorá priaznivo ovplyvňuje dobré výsledky každého jedného pretekára. V Belgicku každý z našich reprezentantov naplnil svoje predpoklady, či už hovorím o absolútnom nováčikovi Jankovi Šulakovi, ktorý do Ostende cestoval predovšetkým kvôli možnosti medzinárodnej klasifikácie až po trojicu našich top pretekárov Anka Oroszová – Patrik Kuril a Ondrej Strečko, ktorí nás budú spolu s Jozefom Metelkom reprezentovať aj na PH Tokio.“
R: „Konkurovali títo naši najlepší paracyklisti v Belgicku najužšej svetovej špičke? Sú dve 4. miesta odrazom aktuálneho nastavenia športovej formy našich reprezentantov?“
BR: „Anka Oroszová patrí vo svojej kategórii k pretekárkam, ktoré môžu siahať v rámci ktoréhokoľvek podujatia na popredné umiestnenia a úžasné na nej je, že ešte stále dokáže v sebe hľadať rezervy a zlepšovať sa. Je to samozrejme výsledok obrovskej vôle a snahy, keď dokáže zvládnuť stále vysoké objemy tréningovej prípravy. Veľmi dobré preteky odjazdili aj Paťo Kuril s Ondrejom Strečkom.
Paťo v cestných pretekoch siahal až do záverečného špurtu na pódium. V „šprintérskej tlačenici“ však napriek obrovskej snahe nemalo význam podstupovať neadekvátne riziko a tak 4. miesto a zachované zdravie je viac, ako hroziaca situácia pádu a zranenia. Spolu s Ankou Oroszovou a Jozefom Metelkom zostáva našim horúcim želiezkom v ohni na zisk paralympijských medailí. A netreba zabúdať ani na Ondreja Strečka, ktorý v Belgicku jazdil fakt výborne, v časovke obsadil 8. miesto (Patrik Kuril 5. miesto) a na ceste finišoval na 12. mieste.“
R: „Ako hodnotíte výkony Jaroslava Švestku, ktorý v tejto sezóne absolvoval svoj cyklistický comeback?“
BR: „Jaro po svojom odchode z vrcholovej cyklistiky, keď nás reprezentoval ešte na PH Londýn 2012, získal novú motiváciu prostredníctvom projektu Sme si rovní. Zrazu sme boli opäť v každodennom kontakte a sám začal cítiť, že pre tím môže byť ešte veľmi užitočný, predovšetkým svojimi skúsenosťami. Dohodli sme sa, že tento rok absolvuje Európsky pohár a júnové majstrovstvá Európy v Rakúsku. Spolu s Jarom sa vrátil do tímu aj ďalší „veterán“ – servisman Patrik Chlebo a tak čoraz viac pociťujem, že tím sa vracia do časov, keď bol veľmi, veľmi súdržný.“
R: „V závere sa ešte porozprávajme o mužskom zastúpení v kategórii handbikov. V Ostende nás reprezentovali Daniel Kukľa a Miloš Hudec.“
BR: „Ani jeden nesklamal a odjazdil to, na čo v rámci svojich možností aktuálne mal. Myslím si, že Dano vzhľadom na svoj vek a tréningové možnosti môže byť so svojim účinkovaním v tejto sezóne spokojný. Miloš Hudec jazdí skupinu MH3, ktorá je najpočetnejšou skupinou v kategórii handbikov a v Belgicku išiel veľmi dobré preteky. Hnacím motorom je v jeho prípade mimoriadna zapálenosť, vzťah a poctivá tréningová práca, čo v konečnom výsledku znamená jeho neustále zlepšovanie sa. Z tohto pohľadu vidím jeho budúcnosť ešte veľmi perspektívne.“
R: „Máte ešte smerom k budúcnosti nášho paracyklistického tímu nejaké nenaplnené ambície?“
BR: Samozrejme, ambície nie sú nikdy dosť veľké na to, aby ste sa ich nesnažili opäť prekonávať. Budem sa tešiť, keď vydrží priaznivá atmosféra v tíme a keď skúsení cyklisti dokážu odovzdávať svoje skúsenosti ďalšej generácii. Určite bude potrebné myslieť na hľadanie talentov a keď sme pri nenaplnených ambíciách, veľmi by ma potešil napríklad väčší záujem dievčat o hanbike. Keby sme dnes aspoň jednu takú mladú talentovanú paracyklistku v tíme mali, mohla by už získavať prvé skúsenosti na vrcholných podujatiach, vrátane PH Tokio 2020.
R: „Veľmi pekne Vám ďakujeme za rozhovor a Vám osobne i slovenskej paracyklistike prajeme ešte veľa úspechov a radosti z dobre vykonanej práce.“
Foto: archív SZTPś
