Aj v športe zdravotne postihnutých platí, že záujem sa sústreďuje hlavne na disciplíny, v ktorých dosahujeme skvelé výsledky. Mladí nádejní športovci si vyberajú bocciu, lebo chcú byť ako Miška Balcová, alebo stolný tenis, kde žiaria Ján Riapoš s Petrom Lovašom, či cyklistiku, keďže je v nej neprehliadnuteľný Jozef Metelka. Prudko však stúpa záujem aj o curling na vozíku a parahokej, v oboch športoch sa vytvorila malá, ale perfektne namotivovaná komunita hráčov a hráčok a darí sa im čoraz viac a čoraz lepšie. Všetko nasvedčuje tomu, že veľmi podobne sa situácia vyvinie aj v parabedmintone. Ak hľadáte šport relatívne nový, finančne pomerne nenáročný a s veľkou perspektívou, je pre vás parabedminton ako stvorený.
Pre malých aj veľkých, pre vozičkárov aj nevozičkárov
Kto ešte v živote nehral bedminton, nech zdvihne ruku. 😊 Set dvoch ľahkých rakiet a košíkov s pevnou, ale pružnou guľôčkou patrí do povinnej výbavy väčšiny dovolenkárov, či už idú na chatu, do stanu alebo k moru. Ako medzinárodný šport mal parabedminton premiéru v roku 1990 a prvé majstrovstvá sveta sa konali o osem rokov neskôr v holandskom Amersfoorte. Na paralympiáde sa súťaží v parabedmintone až od roku 2021 (bolo to v Tokiu) a odvážnou ambíciou našich hráčov je účasť Slovenska v tejto disciplíne na letnej paralympiáde v roku 2028 v Los Angeles.
Partiu troch hráčov – vozičkárov trénuje vo Zvolene a v Kováčovej Miroslav Jambor. Jeho „materskou“ disciplínou je stále parastolný tenis, je tiež stabilným členom slovenskej reprezentácie, ale novú športovú vášeň objavil v parabedmintone. „Nadviazal som len na to, čomu som sa venoval od malička. Môj otec bol bedmintonista a ja sám som prvýkrát držal raketu asi ako päťročný. V Kováčovej sa bedminton hráva už od roku 2013,“ vysvetľuje. Hoci sú jeho úspechy v parastolnom tenise viditeľnejšie, už niekoľko rokov sa zúčastňuje aj turnajov v parabedmintone. „Nazbieral som už sedem medailí. Hrával som na vozíku, ale som stojaci hráč a na medzinárodné súťaže sa aj chcem klasifikovať ako stojaci.“ Parabedminton je vhodný šport aj pre vozičkárov, tí sú rozdelení na dve kategórie podľa stupňa zdravotného postihnutia, stojaci majú tiež dve kategórie v závislosti od poškodenia horných alebo dolných končatín a samostatnú kategóriu tvoria hráči nízkeho vzrastu.
Budujeme tím
Úplne prvý medzinárodný parabedmintonový turnaj na Slovensku sa uskutočnil v roku 2023. Ani nie o dva roky neskôr už máme hráčov registrovaných v košickom klube No Limits, v ŠK Žarnovica a rozbiehajú sa aj Bratislavčania v klube Allten. Najbližší cieľ je jasný – medzinárodné majstrovstvá Českej republiky v parabedmintone v apríli 2025. „Chceme tiež, aby na tomto podujatí prešli naši hráči klasifikáciou a mohli potom chodievať aj na medzinárodné súťaže. Kvalifikácia na paralympiádu v Los Angeles sa rozbehne v roku 2027 a my chceme byť pripravení,“ pripomína Mirko Jambor.
Zatiaľ jediným Slovákom s medzinárodnou klasifikáciou na parabedminton je Rudolf Klein, pripravujú sa na ňu Maroš Lihocký, Michal Pecko, Michal Gregor a tiež zatiaľ jediná žena Kristína Kocúrová. „Mojím športom číslo jeden bolo plávanie, venovala som sa mu viac ako dvanásť rokov. Bedminton som poznala len z rodinných opekačiek, no keď som si ho nedávno úplne náhodou vyskúšala na bezbariérovom festivale Paráda v Piešťanoch, zaujal ma,“ hovorí Kika. „Trénovať môžem aj doma v Košiciach, je to dynamický šport, ktorý sa na Slovensku práve rozbieha. Beriem to ako výhodu, aspoň v ňom zatiaľ nie je veľká konkurencia,“ smeje sa.
Marošovi Lihockému vstúpil parabedminton do života vo chvíli, keď sa po ťažkom úraze ocitol v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej a neskôr ako klient Mirka Jambora v projekte SME SI ROVNÍ. „Ako čerstvý vozičkár som si postupne vyskúšal rôzne športy, zostal som však pri parabedmintone. Myslím, že prospieva aj mojej mobilite, som vďaka športu pružnejší, pomáha svalom aj šľachám. Áno, občas mávam po tréningu svalovicu, ale tá k športu patrí.“ Aj on sa bude snažiť prejsť klasifikáciou a potom zabojovať o účasť na paralympiáde v Los Angeles. Prostriedky na športové vybavenie a náklady na sústredenia sa snažil získať aj prostredníctvom zbierky na portáli Donio.
Ľady sa však hýbu už aj v Bratislave. Nielenže hlavné mesto disponuje viacerými kvalitnými bedmintonovými ihriskami, no v klube Allten okrem Rudolfa Kleina, jediného slovenského reprezentanta, začínajú trénovať dve talentované tínedžerky Sofia Slugeňová a Sabína Malíková. Podľa reprezentačného trénera Českej republiky a vedúceho klubu Allten Bratislava Jakuba Filčáka majú obe potenciál sa parabedmintonu venovať dlhodobo. „Jedna má devätnásť rokov, druhá iba trinásť, ale vidím u nich ambíciu na sebe pracovať a ísť ďalej.“
Ak by ste aj vy mali záujem sa tomuto elegantnému raketovému športu venovať, pokojne napíšte na mail mjambor79@gmail.com a my sa vám ozveme. 😊
Napísala Eva Bacigalová
