Dokonale na neho sedí definícia – zrodený pre šport. A pokojne ju môžeme ešte doplniť – zrodený pre extrémny šport všetkého druhu. Patrik Kuril si vždy vyberal tú ťažšiu cestu, a tak sa už ako dvadsiatnik stal víťazom svetového pohára v zimnom triatlone a hneď trikrát vyhral majstrovstvá Slovenska v behu do vrchu.
Po vážnom úraze dolnej končatiny v roku 2005 musel množstvo športových aktivít zásadne zredukovať a zostal mu „len“ bicykel. V paracyklistike však napokon dosiahol sériu ďalších fantastických výsledkov, ako reprezentant Slovenska precestoval kus sveta, zažil víťazstvá aj zopár ďalších nepríjemných pádov. Tie vie rýchlo vymazať z pamäti, no úspechy ako dva tituly majstra sveta v cestných pretekoch, tretie a štvrté miesto na Paralympiáde v Riu de Janeiro 2016 a hlavne víťazstvo v časovke na Paralympiáde v Tokiu 2020 sú nezabudnuteľné. Po desiatich rokoch para-cyklistickej reprezentácie sa Patrik Kuril rozhodol ukončiť svoju aktívnu športovú kariéru a pred pár týždňami svoje rozhodnutie oficiálne oznámil trénerovi a aj Slovenskému zväzu telesne postihnutých športovcov.
„V paralympizme sa niektoré športy naozaj dajú aktívne robiť aj v pokročilom veku, ale o paracyklistike to celkom neplatí. Je na takej vysokej úrovni, že športovci sa často dostávajú na hranu fyzických možností a tie sa vekom prirodzene menia. Mám 45 rokov, stále sa mi darilo, ale umiestnenie v prvej päťke ľubovoľných pretekov pre mňa už nebola dostatočná motivácia. A jazdiť len preto, aby som bol do počtu, tiež nie,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie Patrik Kuril. „Pre zachovanie mentálneho zdravia a aj ochranu a regeneráciu tela je dôležité vedieť si povedať, kedy je toho dosť. A treba tiež vedieť zvážiť, či už napríklad nemôžem byť užitočnejší na inom mieste. Samozrejme, stále bicyklujem a trénujem, no nie preto, aby som sa pripravoval na ďalšie súťaže. Ukončiť reprezentáciu bolo správne rozhodnutie a myslím si, že pre mňa v ideálnom čase.“
Šport je droga
Výnimočné dlhá Patrikova kariéra má podľa neho logické a ešte aj celkom vtipné vysvetlenie. Mnohí športovci (vrátane neho) sa stávajú športovcami práve preto, že ich z nejakého dôvodu priťahuje fyzická bolesť, ktorá je s vrcholovým športom spojená. „Myslím, že to dobre poznajú aj ľudia, ktorí manuálne pracujú. Po ťažkej drine sa cítia naplnení a my športovci tak isto. Aj keď by niekto mohol namietať, že to, čo robia športovci, je zdanlivo nezmyselné – krútia pedále, naháňajú loptu či puk po ihrisku, špliechajú vodu – no má to dokonalú štruktúru a logiku. Večer po ťažkom dni má každý z nás dobrý pocit, že odviedol kus dobrej práce. A čím je únava s tým spojená väčšia, tým lepší je aj pocit, že to stálo za to.“ Závislosť od výkonu sa stáva taká silná, že na mnohých športovcov doľahne depresia, keď ochorejú a tréningový proces dočasne prerušia. „Sám to dobre poznám. Podvedome som si vtedy vyčítal, že som nič poriadne nespravil a som vlastne darebák. Šport je čistá droga,“ dodáva s úsmevom.
Prvé dni a týždne, keď podľa vlastných slov konečne nič nemusí, si Patrik Kuril naozaj užíva. „Asi to bude znieť čudne, ale na koniec športovej kariéry som sa naozaj tešil už niekoľko rokov. Na to, aké bude úžasné, keď sa ráno zobudím a program nebude o tom, čo musím, ale o tom, čo chcem. Samozrejme, stále bez problémov odjazdím kvantá kilometrov. Lebo naozaj chcem. Existuje však istá hranica, ktorú ak prekročíte, už sa akoby stále cítite unavený a pod tlakom. Niekedy stačí o málinko menej, len sa dostať pod túto kritickú hranicu, a znova jazdíte s radosťou a športovanie si užívate.“ Práve po takejto slobode a voľnosti túžil a rozhodol sa k nim vrátiť.
A čo ďalej?
Patrík Kuril má vyštudované trénerstvo, svoje bohaté teoretické, no predovšetkým praktické skúsenosti vie a chce zúročiť. Nie na komerčnej báze, ale veľmi rád pomôže ďalším športovcom (nielen) so zdravotným znevýhodnením pri kreovaní tréningových plánov a budovaní výkonnosti. „Mám so športovou komunitou dlhoročné a veľmi dobré skúsenosti a chcem zostať jej súčasťou. A tiež možno pomôcť pri hľadaní nových cyklistických talentov, pretože aktuálne ich neregistrujem. A to platí rovnako o zdravých ako aj o znevýhodnených športovcoch.“ Patrik tiež rád poradí komukoľvek z nadšencov cyklistického športu aj osobne, v Liptovskom Mikuláši má vlastný obchod s cyklistickým sortimentom.
Na obdobie, keď sa venoval paracyklistike, bude mať len tie najkrajšie spomienky. Príprava na cestné preteky a aj samotné súťaže síce bývali náročné, ale nič ho extrémne neničilo. Teda keď nespadol a nezranil sa, pretože tomu sa cyklisti ani pri najlepšej vôli nevyhnú. „Napokon, v paracyklistike sa jazdí zhruba na polovičných vzdialenostiach oproti cestným pretekom zdravých, takže som mal skvelú predprípravu z obdobia pred mojím úrazom. Vždy budem neskutočne vďačný za príležitosť reprezentovať Slovensko ako paralympijský športovec. Musím sa mnohým poďakovať za to, že som mohol naďalej žiť svoj športový sen, precestovať svet a stretnúť množstvo skvelých ľudí.“
Aj my v Slovenskom zväze telesne postihnutých športovcov ďakujeme Patrikovi za roky fantastickej reprezentácie a želáme ďalšie stovky cyklistických kilometrov, tentoraz už v rekreačnom tempe.
S Patrikom Kurilom sa rozprávala Eva Bacigalová
Foto: archív SPV a SZTPŠ
