Vianočný blog: Šťastné, veselé a bezbariérové…

Pozreli ste sa niekedy na svet očami vozičkára? Naozaj vyzerá trochu inak, keď ho vidíte z výšky asi 120 cm a v polohe sedmo. Naši športovci ho neustále spoznávajú vďaka cestám na domáce aj medzinárodné podujatia, vďaka svojej nezlomnosti, ba priam tvrdohlavosti, vďaka tomu, že žijú naplno. Ich zážitky sú však trochu iné, ako je to pri bežnej populácii, a tak každý deň, niekedy viac a niekedy menej dobrovoľne, testujú (bez)bariérovosť na chodníkoch, v úradoch či reštauráciách. Na Vianoce ich okrem kníh, rukavíc a nového mobilu môžete potešiť aj darčekmi  veľmi špecifickými. Tu je malá zbierka zážitkov a odporúčaní niekoľkých členov Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov.

Darčekyyyyy

Peter Zaťko je súčasťou nášho reprezentačného tímu curlerov na vozíku a jeden z prvých hráčov paragolfu na Slovensku. Cestuje veľa a často, auto má prerobené na ručné ovládanie a len nedávno si zaobstaral veľmi praktickú vychytávku pre vozičkárov – prídavný pohon. Vozík netreba dávať do pohybu rukami, o všetko sa postará jednoduchý elektromotor. „Pohon stačí iba pripevniť k vozíku a hneď je život vozičkára ľahší. Zvládnem s ním aj náročnejší terén v lese či menšie kopce, baterka má výdrž až do 50 kilometrov.  A pocit voľnosti a slobody pri takej jazde je skvelý.“ Prídavný pohon odporúča aj ako skvelý vianočný darček pre vozičkára. V zime sa veľmi hodí aj kvalitná termobielizeň alebo fusaky na dolné končatiny, ktoré sú často vyhrievané s pripojením na powerbanku. „Keď pri tréningu alebo curlingovom zápase trávime na ľade niekoľko hodín, je to vynikajúca pomôcka,“ dodáva Peťo.

Peter Zaťko už dlhodobo patrí medzi členov nášho úspešného reprezentačného tímu curlingu na vozíku

Pod stromčekom ho potešia aj topánky či tenisky, ale úplne stačí, ak ich tam nájde raz za desať rokov. „Toľko mi zhruba trvá, kým sa staré opotrebujú, väčšinou sú aj tak iba ošúchané o stupačku na vozíku.“ Ako človek, ktorý nielen vďaka športu veľa cestuje, oceňuje ďalšiu šikovnú novinku – na niektorých čerpacích staniciach už nemusí ísť zaplatiť osobne k pokladni a vyhne sa tak presadaniu z auta na vozík a naopak. Obsluha mu pomôže pri tankovaní a on spraví úhradu elektronicky priamo spoza volantu prostredníctvom aplikácie. Doklad o zaplatení mu príde na mail.

Aj na vozíku sa dá lyžovať

A vôbec to nemusí byť na profesionálnej monolyži na svahoch Val-d’Isère. Dnes už existujú aj krátke lyže, ktoré sa upnú priamo na predné malé kolieska mechanických vozíkov a komfortne prekonávajú snehové prekážky na chodníkoch alebo aj menšie kopce. „Ide o dokonalú pomôcku na zimné obdobie, s ktorou sa vozičkár vyhne zabáraniu predných kolies do snehu. Lyže sú kompatibilné s množstvom rôznych kolies invalidných vozíkov a nasadzujú sa jednoduchým zacvaknutím,“ hovorí Samuel Andrejčík, dlhoročný reprezentant Slovenska v boccii, motivátor a aj kompetentný recenzent najrôznejších pomôcok a vychytávok pre vozičkárov. Vedeli ste, že napríklad namiesto zipsu na nohaviciach, ktorý vyžaduje funkčný úchop a jemnú motoriku, sa už používajú aj oveľa praktickejšie magnetické uzávery? Alebo že existuje široká ponuka rýchloupínacích puzdier, tašiek a vakov, aby mali aj vozičkári na bezpečnom a vždy dostupnom mieste mobil, doklady či peňaženku? Ich uzatváranie je upravené tak, že ich môžu využívať aj ľudia s hendikepom horných končatín.

Samuel Andrejčík patrí v športovom odvetví boccia medzi svetové legendy paralympijského športu

Nič nás nezastaví

Viete, kto sa spomedzi slovenských vozičkárov dostal úplne najvyššie? Na handbiku vlastnej výroby to Ladislav Bočkor vytiahol až na vrchol afrického Kilimandžára. Tým sa však jeho adrenalínové zážitky ani náhodou nekončia. Laco má na konte aj polročnú (!!!) plavbu na jachte so štartom v Chorvátsku, zastávkami na Gibraltare, Azorských ostrovoch, Bermudách a následným poznávaním krás Karibiku. „Išiel by som pokojne aj na dlhšie, ak by sa dalo,“ usmieva sa. Jachta nemala ani žiadne špeciálne úpravy, ale všetko bolo vopred premyslené a vyskúšané, aby sa Laco v podpalubí mohol pohybovať na vozíku, na palubu ho kamaráti vždy vytiahli pomocou lana, a keď bolo treba, presúval sa „po zadku“.

Ladislav Bockor pri jednom zo svojich vysokohorských dobrodružstiev

„V tomto roku som pri mori objavil aj čaro paddleboardovania. S handbikom sa bez problémov dostanem až k vode a bez problémov sa presuniem aj na paddleboard bez toho, aby som sa napríklad poškriabal o kamene. Posediačky veslujem, a ak chcem, zošuchnem sa do vody a zaplávam si. Česi už vyrábajú aj paddleboardy s pripevnenými stoličkami, čo je pre vozičkárov tiež skvelé riešenie. Na jazere Lipno ich dokonca už aj požičiavajú,“ sumarizuje Laco svoje najnovšie zistenia z výletov na handbiku.

A na tradičnú otázku, čo by si želal ako darček pod vianočným stromčekom, zareagoval s typickým vozičkárskym čiernym humorom: „Najlepšie by bolo, keby sme to už rozchodili.“

Autorka blogu: Eva Bacigalová